Je to zvláštní Zabiju muže, a většina lidí to chápe a odpustí mi.
Miluju muže, a mnozí to naopak považují za neodpustitelný hřích,
který ze mě dělá špatného člověka. I když jsem neskončil za
mřížemi, byl jsem přesto skoro celý svůj život ve vězení. Reinhard
Kleist je českým čtenářům znám mj. svými komiksy Johnny Cash: I see
a darkness nebo Nick Cave: Mercy On Me. Ve svém novém životopisném
komiksu Knock Out! vypráví příběh boxera Emile Griffitha, který
roku 1962 v zápase o titul mistra světa knokautoval Bennyho Pareta
tak tvrdě, že dotyčný upadl do kómatu a o několik dní později v
nemocnici zemřel. Byla to první smrt boxera víceméně v přímém
přenosu, hrůzný závěr sledovaly miliony televizních diváků. Proč k
tomu došlo? Emile Griffith nastupoval do ringu jako zkušený mistr
světa. K boxu tohoto přistěhovalce z karibského ostrova Svatého
Tomáše přivedl jeho nadřízený majitel kloboučnické firmy. Griffith
byl sportovně nadaný, rozhodně ale nepatřil k typickým boxerům.
Raději by hrál stolní tenis, jenže tam jako černoch neměl šanci na
úspěch. Box ovšem byla jiná káva, v něm se černoši prosadit
dokázali, protože zapadali do představy majoritní bělošské populace
o černém rváči z džungle. Co naopak budilo velké rozpaky, byla
Griffithova záliba v módním návrhářství. A pak tu byla jeho
sexuální orientace. Ne nadarmo si boxerův dlouholetý trenér Gil
Clancy občas povzdechl: Teplej černej boxer, co dělá do dámský
módy! Co horšího mě ještě čeká?! Kvůli své jinakosti musel Emile
neustále čelit urážkám a posměšným poznámkám. Neodpustil si je ani
Benny Paret v průběhu osudného zápasu. Pohár trpělivosti, vypjatá
atmosféra, pokřiky diváků vykonaly své Trefa do černého! Timur
Vermes pro Spiegel Online Kdybychom Kleistovo dílo hodnotili
boxerskou terminologií, řekli bychom: skvělá práce nohou a ani o
gram navíc. Der Tagesspiegel Příběh se čte jako napínavá, mimořádně
živá detektivka. (NDR Info) Kleistovo vylíčení boxerova tragického
osudu je nabité emocemi a nikoho nešetří. (Deutschlandfunk Kultur)
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...