První světová válka, předznamenaná atentátem na rakouského
arcivévodu Františka Ferdinanda v červnu 1914, zahájila éru
sebezničujícího krveprolévání a zbořila „starý svět“. Přední
britský historik vojenství Max Hastings dramaticky popisuje, co
této konfrontaci bezprostředně předcházelo a jak rozhodujících
prvních pět válečných měsíců prožívaly nejen miliony vojáků na
srbských, francouzských, belgických, východopruských či haličských
bojištích, ale i jejich blízcí v zázemí. Autorovo poutavé líčení
bitev na západní i východní frontě ohromí všechny, kdo si válečné
zápolení představují pouze v kulisách zákopů a šrapnelů, ostnatého
drátu a všudypřítomného bahna. Pečlivou analýzou záznamů vrcholných
politiků, generálů i řadových vojáků sedmi národů a také těžce
zkoušených civilistů Hastings působivě dokládá, s jak naivním
nadšením pod vlajícími praporci a za ryčného doprovodu polních
kapel napochodovaly miliony mladíků na jatka, aniž si většina
uvědomila, že mašinerie války se už na hony vzdálila romantickým
představám devatenáctého století. Hastingsova kniha boří řadu mýtů
a rozborem strategie jednotlivých vrchních velitelů předkládá i
překvapující závěry. Po důkladné analýze dostupných důkazů autor
navzdory současným revizionistickým tendencím dokazuje, že vinu za
rozpoutání války nese jednoznačně císařské Německo, v jehož vleku
se ocitlo Rakousko-Uhersko. Porazit dobyvačné generály říše Viléma
II. bylo pro budoucnost svobody a demokracie v Evropě životně
důležité.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...