„Já sám si neumím představit lásku bez naléhavé potřeby shody,
podobnosti, a hlavně bez sdílení všech bolestí, těžkostí, tvrdosti
života... Být bohatý, mít se dobře, žít v poklidu ze svého majetku,
když ty jsi byl chudý, nuzný a těžkou prací sis namáhavě vydělával
na živobytí – to bych já, Bože, nedovedl. Nedovedl bych takto
milovat. Služebník nemá být větší než jeho pán.“ /ukázka/ Karel
Foucauld (1858–1916) zemřel mučednickou smrtí na Sahaře už před sto
lety. Svou životní cestu hledal bratr Karel klopotně. Studoval
prestižní vojenskou školu, ale byl z ní vyloučen. Proslavil se
zeměpisnou výpravou do Maroka, ale cestovatelem nezůstal. V jednom
pařížském kostele prožil radikální obrácení a vstoupil k trapistům,
aby za pár let zjistil, že hledá jiný způsob následování. Usadil se
jako poustevník v Nazaretě, ale nakonec odešel na Saharu, aby žil
„spiritualitu Nazareta“ uprostřed kmene Tuaregů v Alžírsku. Až po
čtyřicítce se nechal vysvětit na kněze, stále toužil založit
komunitu, ale nikdy nezískal jediného učedníka. Jeho spiritualita
záhy oslovovala mnohé křesťany, ale až léta po jeho smrti vznikly
fraternity Malých bratří a Malých sester Ježíšových. Roku 2005 jej
papež Benedikt XVI. zapsal mezi blahoslavené. Bratr Karel byl od
svého obrácení doslova fascinován Kristem, chtěl se mu připodobnit
úplně ve všem. Kéž by touto fascinací „nakazil“ všechny, kdo knihu
budou číst.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...