When Franz Kafka died in 1924, his loyal champion Max Brod could
not bring himself to fulfil his friend's last instruction: to burn
his remaining manuscripts. Instead, Brod devoted the rest of his
life to editing, publishing and canonizing Kafka's work. By
betraying his friend's last wish, Brod twice rescued his legacy -
first from physical destruction, and then from obscurity. But that
betrayal was also eventually to lead to an international legal
battle: as a writer in German, should Kafka's papers come to rest
in Germany, where his three sisters died as victims of the
Holocaust? Or, as a Jewish writer, should his work be considered as
a cultural inheritance of Israel, a state that did not exist at the
time of his death?Alongside an acutely observed portrait of Kafka,
Benjamin Balint also traces the journey of the manuscripts Brod had
rescued when he fled from Prague to Palestine in 1939 and offers a
gripping account of the Israeli court case that determined their
fate. He tells of a wrenching escape from the Nazi invaders of
Czechoslovakia, of a love affair between exiles stranded in Tel
Aviv, and of two countries whose national obsessions with the past
eventually faced off in the courts. For fans of Philippe Sands'
East West Street, in Kafka's Last Trial Benjamin Balint invites us
to consider Kafka's remarkable legacy and to question whether that
legacy belongs by right to the country of his language, that of his
birth, or that of his cultural affinities - but also whether any
nation state can lay claim to ownership of a writer's work at all.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...