Jak správně vládnout Proč potřebujeme národní stát Jak chránit
přírodu Jak solidně stavět Jak bránit Západ Už od sedmdesátých let
dvacátého století se konzervativci bouří proti ideologii
progresivismu. Během studené války byli součástí pravicových vlád a
vypadalo to, že vítězí, ovšem humanitní inteligence na ně už tehdy
pohlížela jako na odpudivý relikt minulosti. Brilantní filosof a
publicista Roger Scruton byl za své názory začátkem devadesátých
let dokonce vyštván z univerzity. Nepochodil ani u britské
konzervativní strany a marně se ji snažil svými myšlenkami
„nakazit“, což nepřekvapuje, neboť konzervativci podezírají
politickou filosofii z doktrinářství. S paradoxem vyplývajícím ze
snahy formulovat neideologické konzervativní myšlení se potýkal
celý život. Scrutonovo kacířství je inspirativní. Dekonstruovat
levicovou věrouku je pro pravicové myslitele hračka, ale Scruton
dokázal postoupit dál – měl totiž úžasný talent začít po každé
demolici znovu stavět. Věděl nejen, co je nutné odmítnout, ale také
co je třeba uchovat a s láskou rozvíjet. Eseje v tomto výboru se
zabývají naléhavými současnými tématy: ochranou přírody, estetikou
urbanismu, významem národního státu, otázkou smrti a eutanazie,
poblouzněním z virtuální reality, stejně jako obranou Západu před
islámem. Na rozdíl od prací empiriků autor nepopírá hluboké potřeby
člověka, jež zahrnují touhu po přesahu lidského života, což je jako
když na špatně osvětleném schodišti narazíme na okénko do jiného,
jasnějšího světa, do něhož sice patříme, ale nemůžeme tam vstoupit.
Předmluvu napsal Douglas Murray.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...