Ferdiš Juriga (1874 Gbely, 1950 Bratislava). Katolícky kňaz,
poslanec, politik a buditeľ. Doktorát z teológie získal na
prestížnom viedenskom Pazmaneu. Mal veľký prehľad o dejinách
Slovákov a aj Slovanov. Popri svojom kňazskom povolaní sa venoval
buditeľskej práci, zakladal spolky a obchodné spoločenstvá. Vo
Viedni sa zoznámil s Dr. Pavlom Blahom, ktorý ho predstavil Vavrovi
Šrobárovi. Na istý čas sa stal Hlasista. Zaujala ho Masaryková
Drobná práce. Medzi farníkmi bol mimoriadne obľúbený. Na svojich
farách dbal na to, aby v dedine prevládal slovenský živel. Raz
odslúžil omšu po slovensky, za čo dostal od biskupa pokarhanie. V
roku 1905 kandidoval do uhorského snemu a stal sa poslancom. Jeho
hviezdnou chvíľkou bol 19. október 1918, keď na sneme vystúpil po
slovensky, nemecky a maďarsky a zaskočeným poslancom oznámil, že
Slováci si už nedajú rozkazovať a chcú byť samostatní. Aktívne sa
zúčastnil aj na príprave martinskej deklarácie 30. októbra 1918.
Založil Slovenskú ľudovú stranu a podieľal sa na vzniku Slovenských
ľudových novín, do ktorých aktívne prispieval. Pre jeho články ho
maďarský súd v roku 1906 odsúdil na dva roky väzenia. Neskôr sa
spojil s Andrejom Hlinkom. Ich spoluprácu rozdelila až aféra
Vojtecha Tuku, z ktorého sa vykľul maďarský špión a Hlinka sa ho
zastával. Po vzniku ČSR bol poslancom v Národnom zhromaždení. Jeho
politická kariéra skončila v roku 1929, keď ho pre nezhody s
Hlinkom vylúčili z HSĽS a biskupi päť dní pred voľbami vydali
obežník, v ktorom upozorňujú kňazov, že mu nedovolili kandidovať za
poslanca. Strana, ktorú potom založil, dostala len niečo vyše
päťtisíc hlasov. Krátko na to, po prehratom civilnom a cirkevnom
súde pre urážku Hlinku, požiadal o penziu a v roku 1929 odchádza z
verejného života. Po siedmich rokoch sa síce z Hlinkom zmieril, ale
to už na jeho ďalšiu činnosť nemalo vplyv. Zostal osamotený a
znechutený. Zomrel v roku 1950 v Bratislave.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...