Příběh Jozovy Hanule uzavírá želarský cyklus spisovatelky Květy
Legátové, která v roce 2001 vpadla na českou literární scénu jako
meteor. Postavami této novely, situované do let druhé světové
války, jsou opět vesničtí obyvatelé, které čtenáři znají z
předchozí povídkové sbírky Želary. V
centru vyprávění je však tentokrát osud mladé lékařky, ukrývající
se v zapadlé horské vesnici před nacistickým pronásledováním, jež
zde v prostředí zcela odlišném od intelektuálního klimatu
velkoměsta nachází hluboký milostný vztah k prostému vesnickému
muži. Na motivy novely Jozova Hanule natočil režisér Ondřej Trojan
podle scénáře Petra Jarchovského film Želary (2003) a kniha již
byla přeložena do deseti jazyků. Květa Legátová, vl. jm. Věra
Hofmanová (1919), vystudovala na brněnské univerzitě češtinu,
němčinu, fyziku a matematiku. Dlouhá léta působila jako učitelka na
různých valašských a slováckých školách, přičemž jako politicky
nespolehlivá byla často překládána z jedné školy na jinou. Ze
slováckých Kopanic také čerpá náměty příběhů povídkové sbírky
Želary (Paseka 2001) a novely Jozova Hanule (Paseka 2002). Pod
pseudonymem Věra Podhorná napsala též řadu rozhlasových her.
Nejméně čtrnáct z těchto „dialogů“ bylo realizováno, dva jako
televizní adaptace, knižně vyšly ve svazcích Pro každého nebe
(2003), Posedlá a jiné hry (Paseka 2004) a Mimo tento čas (2008).
Další drobnější prózy shrnují knihy Nic není tak prosté (2006) a
Mušle a jiné odposlechy (2007). Za knihu Želary byla autorce
udělena v roce 2002 Státní cena za literaturu.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...