Speciálním tématem knihy je Čapkova literární tvorba umělecká i
publicistická, a nejen sama o sobě, nýbrž také ve svých vazbách na
autorovo primární dílo výtvarné, na paralelní tvorbu slavného
bratra Karla a samozřejmě na běh autorova života. A jak prozrazuje
její jmenný rejstřík, nevnímá tato kniha svůj objekt jen v úzkých
domácích hranicích, nýbrž vidí jej ve vztazích k paralelnímu umění
evropskému, respektive kultuře světové. Kniha dochází podrobnými
rozbory k závěru, že jakkoli se Josef Čapek přednostně cítil
povolán k malování, bylo mu psaní činností celoživotně nezbytnou a
tvůrčí. Toto psaní sice doplácelo na převahu autorovy výtvarné
práce svým menším rozsahem, přesto však bylo vývojově hybné,
žánrově mnohostranné a nezaměnitelně osobité. Dovedlo se také
rozepnout od pólu experimentu až k pólu populárnosti. Konkrétně:
prezentovalo se kubistickou povídkou nebo bezdějovou úvahovou
prózou, ale stejně tak napínavou epickou novelou nebo rozkošným
povídáním určeným dětem. Jeho tragickým dovětkem se nakonec staly
básně utajeně vzniklé za dráty koncentračního tábora. Josefa
Čapka zdobila však nejen vynalézavá tvořivost pod dvojí, tj.
výtvarnou a literární způsobou, nýbrž i vnitřní opravdovost a
morální integrita osobnosti. Tato kniha chce osvětlit obojí: jak
přitažlivost jeho umění, tak příkladnost jeho života, a to v jejich
vzácné jednotě. Kniha je druhým, nezměněným vydáním
monografie Josef Čapek, kterou poprvé vydalo nakladatelství
Melantrich v roce 1980. Doplněna je Soupisem prací Jiřího Opelíka o
Josefu Čapkovi.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...