Jiří Hauschka (narozen 1965 v Šumperku) se obrací k tomu typu
malířství, pro které jsou důležité barvy a symbolické konotace, tak
jak tomu bylo na přelomu 19. a 20. století – v tomto období se Jiří
Hauschka vztahuje zejména ke kanadskému malíři Tomovi Thomsonovi,
který žil v letech 1877 až 1917 – či jak se děje v ateliérech
soudobých autorů, jako jsou kupříkladu Daniel Richter nebo Peter
Doig. Realita se proměňuje v malířské naraci na vrstevnaté
vyprávění, kde se mísí umělecká paměť s novými zážitky, pohledy,
touhami, citovými zjitřeními. V případě Jiřího Hauschky se ocitáme
v divočině, v divočině malířské nostalgie, kde hledáme člověka, a v
urbánní civilizaci, v té civilizaci, která je na pokraji svých
možností a kde tak cítíme a vidíme barvy divočiny. Autory textů
jsou Martin Dostál a slovutný britský kunsthistorik Edward
Lucie-Smith. Jiří Hauschka (born 1965 in Šumperk) turns to this
type of painting method that utilizes colours and symbolic
connotations, prevalent at the turn of the 20th century – he
positions himself in that period next to the Canadian painter Tom
Thomson (1877–1917) – and used by contemporary painters such as
Daniel Richter or Peter Doig. Reality is transformed by the
painter‘s narration into layered storytelling, where the artist’s
memory is interspersed with new experiences, views, desires and
emotional turbulences. In the case of Jiri Hauschka, we find
ourselves in the wilderness of painter nostalgia, where we look for
the conceptual person, and in urban civilization, which has barely
any options left and where we can therefore feel and see the
colours of wilderness. The authors of the texts are Martin Dostál
and the famous British art historian Edward Lucie-Smith.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...