iný svět patří mezi nejvýznamnější knihy 20. století. Je totiž
jednou z prvních, jež západním čtenářům zprostředkovala osobní
svědectví o sovětských koncentračních táborech, o zvrácenosti a
krutosti komunistického režimu. Její autor Gustaw
Herling-Grudziński se dostal do soukolí ruského represivního
systému v březnu 1940, když se pokusil uprchnout z Polska
okupovaného Němci i Rudou armádou. Člověk, který ho měl převést
přes litevskou hranici, byl provokatér ve službách KGB. Po
půlročním vězení v Grodně byl jedenadvacetiletý Herling-Grudziński
odsouzen k pětiletému pobytu v táboře nucených prací a odeslán do
lágru v Jercevu, jenž byl součástí kargopolských táborů, táhnoucích
se podél železnice z Vologdy do Archangelska. V jercevském gulagu
strávil půldruhého roku a byl odtamtud jakožto polský občan
propuštěn po dramatické protestní hladovce 20. ledna 1942. Tehdy už
Sovětský svaz napadený fašistickým Německem revidoval svůj vztah
vůči Polsku a umožňoval budování polských jednotek k boji proti
Hitlerovi. Herling-Grudziński vstoupil do polského vojenského sboru
formujícího se v jižním Kazachstánu a v jeho řadách se zúčastnil
bojů v Itálii. Po skončení války pak sepsal své otřesné vzpomínky
na gulag a spojil je v knize Jiný svět, která vyšla nejprve
anglicky v roce 1951. a brzy byla přeložena do mnoha jazyků (pouze
francouzské vydání vyšlo vinou protestů komunistů teprve v roce
1985) a po roce 1991 se dočkala vydání též v postkomunistických
státech. Jiný svět je však nejen důležitým dokumentem, jehož
memento dodnes neztratilo svůj význam a platnost, ale také živým
literárním dílem, jak zdůrazňoval ve své předmluvě k prvnímu vydání
již Bertrand Russell a po něm pak i řada recenzentů. Je zkrátka
knihou stejně čtivou a zajímavou, jako potřebnou.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...