Tato studie je psána z konsekventně religionistického pohledu. To
znamená, že její autor se bez vázanosti na křesťanskou víru a její
věrouku snaží uchopit téma konsekventně historicko-kritickou
metodou jako kterékoli jiné historické téma. Přistupuje ke
křesťanství jako k lidskému jevu lidských dějin a kultury. Ve svém
pokusu o rekonstrukci minulých událostí nepočítá s nadpřirozenými
zásahy. Nevykládá vznik křesťanské víry božím zjevením, resp.
zjevením vzkříšeného Krista, nýbrž psychickým procesem, který se
odehrál v myslích Ježíšových přívrženců, poté co se ještě plni
Ježíšem hlásané vize příchodu božího království rozutekli v bolesti
a ve zklamání po Ježíšově zatčení a ukřižování. Brzy se pak znovu v
Jeruzalémě shromáždili, spojeni svou zjitřenou vizí, próto-vírou,
že Bůh Ježíše vyvýšil a že ukřižovaný záhy přijde jako Syn člověka
a království, které zvěstoval, nastolí. V této první fázi mělo
společenství Ježíšových přívrženců po jeho ukřižování charakter
židovské sekty. Teprve v dalším procesu prochází zejména v
helénistickém prostředí tato próto-víra Ježíšových přívrženců
závažnými transformacemi. Ježíš je vyznán jako Kristus, jako syn
boží, jako vzkříšený, jako kyrios-Pán a spasitel. Jeho kříž je
pochopen jako mesiášská událost, jako oběť za lidské viny. Ke konci
1. století, především pod vlivem gnose, začínají pak první
teologické úvahy o Kristu jako o vtěleném Logu a o jeho jednotě s
Bohem, která bude později postupně stále více chápána ontologicky.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...