Publikace představuje revidovanou a doplněnou teoretickou část
autorovy dizertační práce, ve které se zabývá problematikou toho,
co představuje originál fotografického obrazu pro diváka i tvůrce a
jak se vnímání statusu originálu a jedinečnosti proměňovalo a
proměňuje spolu s vývojem fotografie a fotografické technologie. V
souvislosti s tím se autor snaží vymezit možnosti definování
vlastností uměleckého média a nastolit otázku míry zahrnutí procesu
vzniku uměleckého díla do díla samotného. Jako jeden z opěrných
pilířů tohoto uvažování mu posloužila dřevní fotografická
technologie daguerrotypie, která je jistým ultimativním či
referenčním bodem pro celou oblast fotografie. Za takovýto bod je
možné ji považovat zejména vzhledem k rezistenci daguerrotypie vůči
mechanické reprodukovatelnosti a přímé hmotné souvztažnosti, kterou
udržuje s objektem, jehož světelnou stopu zachycuje. Pohled na
takovýto bod může posloužit k hlubšímu pochopení celé oblasti
fotografie jakožto technologie i obrazového média. Teoretická část
je rozdělená do osmi celků, v nichž autor zmiňuje historický
kontext vynálezu fotografie a její etablování ve světě umění,
ukazuje na příkladu techniky fotogramu složitost přesné definice
vynálezu fotografie včetně přesné datace apod. V dalších kapitolách
se pak autor např. zabývá otázkou, nakolik fotografie je či není
zobrazením a přistupujeme-li k ní jako ke znaku, pojetím
originality a reprodukce v souvislosti s autonomií fotografického
obrazu, nalezením hranice mezi kopií a falzem v technologickém
prostředí média fotografie a konečně technologií daguerrotypie.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...