Monografie navazuje na lingvistický a kulturní přístup k hluchotě
rozvíjený v Ústavu jazyků a komunikace neslyšících Filozofické
fakulty Univerzity Karlovy od poloviny 90. let 20. stol. a
předkládá dílčí sondy do charakteristiky jazyků užívaných v
komunikaci neslyšících Čechů –českého znakového jazyka a psané
češtiny, a to i ve vzájemných vztazích. Vychází přitom jednak z
textů, jež v komunikaci českých neslyšících existují, s cílem
postihnout – i na základě poznatků odjinud – jejich specifické
rysy, jednak z jazykových prostředků, jimiž český znakový jazyk a
čeština disponují, a z jejich příp. modifikace pro účely
intrakulturní a/nebo interkulturní komunikace. Cílem monografie je
nahlédnout komunikaci českých neslyšících jinak, než ji nahlížejí
disciplíny tradičně orientované na problematiku hluchoty, a
iniciovat tak diskusi o postavení českého znakového jazyka a
češtiny psané českými neslyšícími v odborné i veřejné sféře, zvl.
ve sféře vzdělávání. Publikace je určena studentům oborů, jež se
otázkami hluchoty zabývají, nebo jejichž obory s otázkami hluchoty
souvisí, jejich vzdělavatelům, učitelům ve školách pro sluchově
postižené děti a mládež i učitelům ve školách hlavního vzdělávacího
proudu, v nichž jsou děti se sluchovým postižením integrovány,
odborníkům speciálně pedagogických center nebo středisek rané péče
a všem dalším profesionálům, kteří se s problematikou hluchoty nebo
jazyků českých neslyšících setkávají, rodičům a rodinám sluchově
postižených dětí i širší veřejnosti, které předkládá jiné než u nás
tradované postoje k hluchotě, k neslyšícím Čechům a jejich
komunikaci. Určena je samozřejmě i komunitě českých neslyšících, k
jejímuž sebeuvědomování, sebepojetí a sebevymezování chce alespoň
jistým dílem přispět.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...