Jaroslav Palliardi (20. 2. 1861 – 12. 3. 1922) - Vladimír Podborský,Jaromír Kovárník

a nájsť najvýhodnejšiu cenu za celú objednávku
Knihu kúpite v 1 e-shope od 5,95 €

Ak sa vám po kliknutí na tlačidlo "Do obchodu" nezobrazí stránka knihy vo vybranom e-shope, je potrebné vypnúť AdBlock vo vašom prehliadači pre našu stránku. Návod na vypnutie je napríklad na adrese https://www.sme.sk/dok/20466299/ako-vypnut-adblock-na-sme-sk-whitelist.

Jaroslav Palliardi (20. 2. 1861 – 12. 3. 1922) - Vladimír Podborský,Jaromír Kovárník kúpite na Panta Rhei
Panta Rhei
5,95 €
Skladom (dodanie do 3 dní)

Krátky popis
Kniha vychází v edici Postavy moravské archeologie, sv. 3, a tím je dán také její charakter. V rámci životopisu Palliardiho je poukázáno na advokátskou a kulturně-politickou činnost v jeho hlavních působištích (Znojmo, Moravské Budějovice), na jeho osobnostní charakteristiku a zejména na jeho vědeckou práci v oboru archeologie. Již za svého pobytu ve Znojmě zkoumal stratigrafické poměry kulturních vrstev kolem rotundy na znojemském Hradě a roku 1888 objevil ve Znojmě-Novosadech a vědecky zhodnotil neolitickou kulturu s tzv. moravskou malovanou keramikou. Za svého notářského působení v Moravských Budějovicích prozkoumal souvrství na „Starém Zámku“ u Jevišovic a na základě jeho vyhodnocení položil základy periodizace pozdní doby kamenné (eneolitu) ve středním Podunají.
Výber kníh vydavateľa Muni Press

Zobraziť všetky knihy vydavateľa Muni Press
Naše tipy


Myšlienky k sebe samému
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy, a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou. Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca Aurelia.