Dom Samuel v úvodu této "rozpravy o prokazování milosrdenství"
napsal: Jako křesťan chci promluvit o tom, co nás oslabuje: naše
chabá víra v křesťanskou rodinu, v níž děti vyrůstají a nalézají
svou rovnováhu; náš zmatek pramenící z nespravedlivých činů
některých kněží; nedostatek upřímnosti, pomluvy a křivá obvinění;
naše malověrnost, když přijde řeč na povolání, na řeholní či
mnišský život. Budu hovořit i o tom, co nás nese: milost pevného
života modlitby; umění předávat zkušenost; váha otcovství;
schopnost odpouštět... Nečekejte ode mě přesný plán. Spíš vnitřní
návaznost, jako když se v rozhovoru volně střídají témata podle
přání účastníků. Nejprve položím základy. Člověk je povolán k
setkání s Bohem (v kapitole Mezi dvěma absolutny). Poté se zastavím
u současné společnosti a církve v kontextu morální krize (kapitola
Křesťanská morálka: úzké dveře?). Rozeberu slogan „nulová
tolerance“ (Odložit strach) a povzbudím kněze (Křehkost kněží a
síla milosti). Co nám poslouží v této souvislosti z náboženského
hlediska? Dar zasvěceného života (Zasvěcená čistota: její cena a
její boj) a řeholní život (Řeholní povolání: choulostivá otázka
svobody), které se musíme naučit předávat (Umění učitele a žáka;
Být závislý na otci, být závislý na Bohu). Tato kapitola ústí v
duchovní rozuzlení problému díky milosrdenství a vzájemnému
odpuštění. Což je téma ve skutečnosti probíhá jako hlavní vlákno
celým textem. Nakonec problém nahlédneme z perspektivy církve (Údy
jednoho Těla) a zakončíme dvěma kapitolami týkajícími se vnitřního
života (Zdrávas, Maria, …nyní… a „Nauč nás modlit se“). Předmluvu
napsal kardinál Dominik Duka
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...