Rozsáhlé paměti novináře Stanislava Budína (1903 - 1979). Narodil
se v ukrajinském Kamenci Podolském a po připojení Ukrajiny k
sovětskému Rusku odešel do Polska. V roce 1923 přesídlil do
Československa, kde se zapojil do komunistického hnutí. Na jaře
1929 vstoupil do KSČ. V letech 1934–36 byl šéfredaktorem Rudého
práva. V lednu 1936 byl zbaven funkce a "pro pravicovou úchylku"
vyloučen ze strany. V srpnu 1939 emigroval do USA, kde 1940–45
řídil krajanské Newyorské listy. Do Prahy se vrátil 1946. 1947–49
vedl tiskovou agenturu Pragopress, pracoval v týdeníku Kulturní
politika, 1948–50 byl vedoucím redaktorem v Lidových novinách. Na
počátku padesátých let musel z politických důvodů opustit aktivní
žurnalistiku, teprve v druhé polovině šedesátých let se mohl k
novinářské profesi vrátit. V roce 1968 byl šéfredaktorem
legendárního časopisu Reportér, o rok později odešel do důchodu.
Napsal řadu knih: po monografiích o Karlu Havlíčkovi (1954) a Janu
Nerudovi (1960) obrátil svou pozornost k historii žurnalistiky
(Sedmá velmoc, 1966), jaltské konferenci (Operace Argonauti, 1967)
a životopisům světových státníků: F. D. Roosevelt (1965), Jistý pán
z admirality (o Winstonu Churchillovi, 1967) a Dynastie Kennedyů
(1969). Na počátku normalizace se stal terčem tiskových kampaní pro
svou činnost v letech 1968–69 a stáhl se do ústraní. Patřil k
prvním signatářům Charty 77.
Vývoj ceny
Aktuálna Ø cena knihy Jak to vlastně bylo je 13,41 €
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...