When the Greek army of Alexander the Great invaded the valley of
the Indus river in the fourth century BC, it was wholly unaware
that this region of northwest India had once been the centre of a
civilization worthy of comparison with those of ancient Egypt and
Mesopotamia. The Indus civilization flourished for half a
millennium from about 2600 to 1900 BC, when it mysteriously
declined and vanished from view. It remained invisible for almost
four thousand years, until its ruins were discovered in the 1920s
by British and Indian archaeologists. Today, after almost a century
of excavation, it is regarded as the beginning of Indian
civilization and possibly the origin of Hinduism. More than a
thousand Indus settlements covered at least 800,000 square
kilometres of what is now Pakistan and India: it was the most
extensive urban culture of its age, with a vigorous maritime export
trade to the Persian Gulf and cities such as Ur. The two largest
Indus cities, Harappa and Mohenjo-daro - a UNESCO World Heritage
Site - boasted street planning and house drainage worthy of the
twentieth century AD, including the world s first toilets, along
with complex stone weights, finely drilled gemstone necklaces and
an exquisite part-pictographic writing system, which was carved on
seal stones and has defied numerous attempts at decipherment.
Astonishingly, there is no evidence for armies or warfare. The
Indus: Lost Civilizations is an accessible introduction to every
significant aspect of an extraordinary and tantalizing 'lost'
civilization, which apparently combined artistic excellence,
technological sophistication and economic vigour with social
egalitarianism, political freedom and religious moderation. The
book also discusses the vital legacy of the Indus civilization in
modern India and Pakistan
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...