Homérova Ílias je najstarším zachovaným literárnym dielom v Európe.
Ide o epickú skladbu, ktorá opisuje časť bojov vo vojne pri Tróji.
Námet pre svoje dielo Homéros čerpal z časov slávnej minulosti, keď
Gréci víťazstvom zavŕšili desať rokov trvajúcu vojnu s Trójanmi.
Trójska vojna sa odohrávala s najväčšou pravdepodobnosťou koncom
13. stor. pred Kr., resp. na začiatku 12. stor. pred Kr. Dej Íliady
spadá do desiateho roku bojov pred Trójou. Predchádzajúce mocenské
spory medzi Grékmi a Trójanmi boli zavŕšené únosom spartskej
kráľovnej Heleny trójskym princom Paridom. Po zoskupení vojsk z
rôznych častí mykénskeho Grécka ich priviedol pred Tróju vojvodca
Agamemnón, aby potrestali Trójanov a navždy zničili trójske
hradisko. No Trójania dokázali Grékom dlho vzdorovať a o víťazovi
vojny nebolo dlho rozhodnuté. Ílias sa začína roztržkou medzi
veliteľom Grékov Agamemnonom a najudatnejším gréckym bojovníkom
Achilleom. Agamemnón pred snemom celého vojska poníži Achillea,
ktorý predtým pre svojho veliteľa vybojoval už množstvo bitiek.
Achillea sa urážka silno dotkne a rozhodne sa, že viac už nebude so
svojím vojskom bojovať pri Tróji. Agamemnona sa, naopak, Achilleovo
rozhodnutie nijako nezasiahne a naďalej sa mu v bojoch darí aj bez
neho. Víťazstvo má na dosah, no nepozná zámysel bohov. A tí
zasiahnu do vojny práve tak, ako to vojvodca Agamemnón neočakáva. V
knihe je uvedená úvodná štúdia Miloslava Okála, ktorá rozoberá
literárnu stránku eposu, a prvá časť štúdie Ivana Janeka Homérova
Ílias, ktorá sa zaoberá historickým rámcom mykénskej epochy a
približuje jednotlivé časti eposu.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...