How do we accommodate a growing urban population in a way that is
sustainable, equitable, and inviting? This question is becoming
increasingly urgent as we face diminishing fossil-fuel resources
and the effects of a changing climate while global cities continue
to compete to be the most vibrant centres of culture, knowledge,
and finance. Jan Gehl has been examining this question since the
1960s, when few urban designers or planners were thinking about
designing cities for people. But given the unpredictable, complex
and ephemeral nature of life in cities, how can we best design
public infrastructure - vital to cities for getting for place to
place, or staying in place - for human use? Studying city life and
understanding the factors that encourage or discourage use is the
key to designing inviting public space.In How to Study Public Life
Jan Gehl and Birgitte Svarre draw from their combined experience of
over 50 years to provide a history of public-life study as well as
methods and tools necessary to recapture city life as an important
planning dimension. This type of systematic study began in earnest
in the 1960s, when several researchers and journalists on different
continents criticized urban planning for having forgotten life in
the city. City life studies provide knowledge about human behaviour
in the built environment in an attempt to put it on an equal
footing with knowledge about urban elements such as buildings and
transport systems.Studies can be used as input in the
decision-making process, as part of overall planning, or in
designing individual projects such as streets, squares or parks.
The original goal is still the goal today: to recapture city life
as an important planning dimension. Anyone interested in improving
city life will find inspiration, tools, and examples in this
invaluable guide.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...