Kniha se zabývá významem lékařských osobností českého původu v
rámci Druhé vídeňské lékařské školy. Hlavním jejím cílem je
zhodnotit, jakou tato škola sehrála úlohu jak v oblasti medicíny,
tak z pohledu české historie, a posoudit, zda její reprezentanty a
jejich dílo lze označit za hodné světového jména a významu. Autor
zpracoval podstatné údaje o hlavních představitelích tohoto
uskupení a porovnal je s desítkami významných osobností různých
národů. Poté, co průběžně zodpověděl mnohé dílčí otázky, označil
Druhou vídeňskou lékařskou školu za uskupení světově významné a
originální. Hlavní osobnosti, kterými byli profesoři Karel
Rokitanský, Josef Škoda, Ferdinand Hebra, Josef Hyrtl a Jakob
Kolletschka, spolu s dalšími spolupracovníky i významnými
následovateli výrazným způsobem zasáhli do tehdejších poměrů v
medicíně, zprvu ve Vídni a zanedlouho i v Evropě a ve světě a
zanechali velmi bohatý odkaz pro budoucí generace lékařů a vědců.
Někteří z nich nejednou překročili hranice svého oboru i směrem do
oblasti kulturní, hospodářské, filozofické i politické. Pro všechny
tyto úspěchy, které jsou i v dnešní době respektovány ve světě, což
dokládá použitá zahraniční bibliografie z posledních desetiletí, si
tato škola a její reprezentanti zaslouží rovnocenné postavení po
boku jiných velkých osobností českého národa v 19. století. Na poli
medicíny pak nedocenění čeští velikáni patří mezi velmi významné
osobnosti celé její historie a zcela jistě si proto zaslouží další
zájem badatelů. Tento zájem se zatím v české historiografii jeví
spíše jako okrajový.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...