Foucaultova disertační práce Historie šílenství je prvním z jeho
velkých „archeologických“ spisů. Jejím tématem je způsob, jakým byl
v moderních evropských dějinách pojímán fenomén šílenství. Foucault
zde analyzuje – počínaje tím, co označuje jako „velké uvěznění“ –
několik historických konstelací, které v nejrůznějších kontextech
charakterizovaly vztah západní kultury k postavě šílence. Šílenství
je zde spíše než jako biologický či medicínský fakt analyzováno
jako kulturní jev, jehož tvářnost se v moderní době pozoruhodně
proměňovala od epochy k epoše. Foucault se sice od tohoto textu
později do jisté míry distancoval, pro nás je ovšem podstatné, že
Historie šílenství nese všechny charakteristické rysy Foucaultova
raného myšlení: diskontinuitní pojetí dějin, tendenci uvažovat o
dějinách spíše se zřetelem k prostoru než k času, a také jistý
estetizující rozměr, zcela zjevně patrný zvláště na posledních
stránkách knihy, kde Foucault uvádí šílenství do vztahu k
literatuře s pomocí pojmu „absence díla“. Nezkrácené původní
vydání, které je zde v českém překladu publikováno poprvé, rovněž
obsahuje pasáž o Descartesovi a o vztahu mezi myslícím subjektem a
možností šílenství. Právě tato pasáž díky pozdější reakci z pera
Jacquese Derridy (a následné ostré Foucaultově odpovědi) zavdala
podnět k jedné z nejslavnějších filosofických polemik 20. století.
Vývoj ceny
Aktuálna Ø cena knihy Historie šílenství v době klasicismu je 26,09 €
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...