Príbeh, ktorý fascinuje, ale zažiť by ste si ho nechceli Jeho
čierne oči na krátku chvíľu zabehli ku mne. Bez slova si odsadol a
ja som zhodila tašku na zem a potom som sa natisla k nemu na
matrac. Nahrieval štof na lyžičke. Vystupujúce lícne kosti mu
naťahovali pokožku tváre, prsty sa mu chveli. Vyzeral tak bezmocne.
Strašne som mu chcela pomôcť. Pôsobil tak sladko, tak zraniteľne.
Vôbec nepatril medzi ksichty v tomto brlohu. Objala by som ho a
dohovorila by som mu: nech sa na to vykašle. Nech to svinstvo
zahodí, nech... Miesto toho som zízala na jeho štíhle biele prsty,
rozochvené a majúce čo robiť, aby nevyliali rozpustenú zmes.
Natiahol štof do striekačky, bolo jasné, že to nerobí prvý raz.
Vyhrnul si rukáv košele. „Podrž“. Podal mi inzulínku. Bez dychu som
sledovala hnedastý obsah inzulínky a pocítila som nevýslovnú chuť
si šľahnúť. V tom okamihu sme sa stali jedným telom, jedným mozgom
a jedinou myšlienkou na fleš. Môj chlapec si vyvliekol opasok aby
si ním stiahol biceps. Koniec remeňa zovrel v zuboch, bez slova ku
mne natrčil dlaň. Mala som mu tú striekačku rozšliapnuť, ponúknuť
čosi zo seba. Čosi úplne iné. Prepichol si bielu pokožku, okolo
ihly sa vyronila kvapka krvi. Tie čierne oči ako stredy dvoch
terčov sa obrátili ku mne. Čosi sa v nich mútilo. Akoby ten
skalený, obsah inzulínky sa vyjavil v dvoch ozrutných víroch,
šialene krúžiacich a hltajúcich zvyšok tohto sveta. „Daj si!“ A ja
som si dala.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...