Monografia Filozofia, teológia, jazyk poskytuje metodologický návod
na skúmanie vzťahu filozofie, teológie a jazyka od Pytagora,
Platóna, Sokrata a Aristotela cez stoickú filozofiu až po
novoplatonizmus. Ďalej cez judaizmus, Filona a apoštola Pavla
hodnotí prínos filozofujúcich teológov 2. storočia - apologétov,
prostredníctvom ktorých kresťanské teologické myslenie vyšlo z
úzkych rámcov judaizmu a dostalo sa do silnej konfrontácie s
gréckou filozofiou. Apologetickú literatúru vystriedal Irinej
Lyonský, ktorý reagoval na gnosticizmus - nábožensko-filozofický
smer raného kresťanstva, ktorý vznikol zmiešaním prvkov kresťanskej
viery, náboženských predstáv starého Orientu, predovšetkým
perzských, sýrskych a židovských filozofických myšlienok
Poseidónia, Platóna a novoplatonizmu, Pytagora a novopytagorizmu,
ako aj stoicizmu. Po celé stáročia viedol človeka k filozofii
obdiv, pochybnosť a uvedomenie si ohraničenosti možností ľudskej
existencie. Hlavnou charakteristikou antickej filozofie je hľadanie
pravdy, teda metodická cesta skúmania obsahu každého poznávania.
Helenizmus vyzdvihol jazyk na jediný nástroj myslenia v čase, keď
ešte, okrem výnimiek pomerne malého významu, národy používali jazyk
len na uspokojenie svojich každodenných biologických potrieb.
Grécke myslenie a grécky jazyk mali silný vplyv aj na neskoršie
obdobia pri vytváraní novších filozofických prúdov, ktoré sú
výsledkom mnohorakého dozrievania gréckeho myslenia s novými
prvkami.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...