Günter Figal ukazuje, že filozofia začína hľadaním pravdy, že v
tomto hľadaní sa nutne rozvíja otázka bytia súcna a že toto
hľadanie sa nakoniec etabluje ako „metafyzika“. Figal obhajuje
metafyziku a zároveň ju fenomenologicky reformuluje. Argumentuje v
prospech jej chápania ako jednej z viacerých filozofických
perspektív. Günter Figal (1949 – 2024), brilantný filozof,
fenomenológ, znalec filozofickej tradície, profesor na univerzitách
v Tübingene a vo Freiburgu, hosťujúci profesor na univerzitách v
Aarhuse, Nishinomiya, Berlíne, Ríme, Bostone či v Leuvene.
Dlhoročný predseda Martin Heidegger Gesellschaft. Editor série
Heidegger Forum vo vydavateľstve Vittorio Klostermann, vydavateľ
sérií Philosophische Untersuchungen a Internationale Jahrbuch für
Hermeneutik vo vydavateľstve Mohr Siebeck. Svoje dielo zavŕšil
prácou Vieldeutigkeit. Zur ästhetischen Umstellung der Philosophie
(Viacznačnosť. K estetickému obratu vo filozofii, 2023), v ktorej
háji filozofiu ako pôvodnú skúsenosť viacvýznamovosti a umenie, v
ktorom je táto skúsenosť najitenzívnejšou, ako jej paradigmu.
Vydavateľstvo Minor publikovalo v slovenskom preklade taktiež
Figalovu prenikavú systematickú estetiku Zjavnosť vecí.
Fenomenológia ako estetika (2023), ktorej hlavné pojmy sú odvodené
zo skúsenosti a opisu umeleckých diel. Pojednáva o mimoriadnom
príspevku umenia k poznaniu, pričom rozvíja koncepciu krásy, ktorá
sa vzťahuje aj na moderné umenie. O umení uvažuje ako o celku – od
starogréckej poézie až po japonskú čajovú misku.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...