Filmová kultura severního trojúhelníku - Filmy, kina a diváci Československa, NDR a Polska, 1945-1968 - srovnávací perspektiva

a nájsť najvýhodnejšiu cenu za celú objednávku
Knihu Filmová kultura severního trojúhelníku - Filmy, kina a diváci Československa, NDR a Polska, 1945-1968 - srovnávací perspektiva aktuálne nie je možné zakúpiť v žiadnom z porovnávaných e-shopov...

Krátky popis
Kniha se věnuje kinematografii a filmové kultuře tří zemí, které tvořily z perspektivy východního bloku a především z perspektivy Sovětského svazu tzv. severní trojúhelník — šlo o státy vytvářející na severovýchodě Evropy nárazníkovou zónu mezi oběma mocenskými bloky studené války, což ovlivňovalo jak jejich vnitřní politiku, tak jejich pozici vůči Moskvě. Zdůraznění tohoto „trojúhelníku“ je pro tuto knihu příznačné — jedním z ústředních témat je totiž vztah národní kinematografie k sovětskému vzoru, respektive studium transnacionální dimenze filmové kultury východního bloku. Komparativní perspektiva knihy se ovšem snaží současně překročit horizont konceptu sovětizace coby zjednodušujícího pohledu, který implikuje efektivní jednosměrný vliv. První oddíl se věnuje filmovým koprodukcím jak mezi zvolenou trojicí států, tak rovněž mezi jednotlivými státy a Sovětským svazem. Druhá část se zaměřuje na srovnání kulturní politiky tří států a na to, jak ovlivňovala distribuční strategii. Třetí část se věnuje filmové kultuře, jak byla prováděna na lokální úrovni ve vybraných třech městech (Brno, Lipsko, Poznaň), tedy jak byly filmy v praxi uváděny, jakou roli sehrávali zaměstnanci kin a místní funkcionáři a jak byla kina i jednotlivé filmy publikem přijímány.
Výber kníh autora Pavel Skopal

Zobraziť všetky knihy autora Pavel Skopal
Výber kníh vydavateľa Host

Zobraziť všetky knihy vydavateľa Host
Naše tipy


Outlander 4 - Bubny jesene
BUBNY JESENE je v poradí štvrtá kniha zo série OUTLANDER. Claire a Jamie spolu s Jamieho synovcom Ianom nachádzajú v kolónii Severná Karolína miesto, kde by sa usadili. Hľadajú spôsob, ako neprekročiť nebezpečnú hranicu medzi patronátom guvernéra Tryona a Clairiným poznaním nadchádzajúcej revolúcie v Amerike, ale aj medzi pomocou Jamieho tety Jocasty, poslednej z klanu MacKenzieovcov („MacKenzieovci sú šarmantní ako škovránky v poli, ale aj prefíkaní ako líšky.“) a nežiaducimi záväzkami v podobe otrokov na jej plantáži. Keď nájdu miesto v horách a postavia si svoj prvý zrub, ich novonadobudnutý život je síce šťastný, ale aj s príchuťou trpkosti pri spomienke na Briannu – dcéru, ktorú Claire opustila a Jamie nikdy neuvidí. Aj Brianna neustále premýšľa o svojich rodičoch. V historických záznamoch objaví nebezpečnú informáciu – správu o vypuknutí požiaru na Fraserovej holi. Základná dilema cestovateľov v čase sa objavuje opäť: Môžeme meniť minulosť? Ak áno... za akú cenu? Roger MacKenzie našiel rovnaké oznámenie v novinách a rozhodol sa Brianne o ňom nepovedať. Nechcel, aby riskovala svoj život pre niečo, čo sa nedá zmeniť. Ani ona sa mu nezdôverí, ale poštou mu doručia Briannine škatule s osobnými vecami a rodinnými rozpomienkami s lístkom, na ktorom je napísané: „Každý potrebuje históriu. Toto je moja história. Prosím ťa, postaraj sa o ňu, kým sa nevrátim.“ Vtedy sa Roger prikláňa k myšlienke, že správu v novinách našla aj ona. Roger nasleduje Briannu do minulosti, kam sa vybrala pátrať po svojich rodičoch, aby sa pokúsila zachrániť ich životy. Keď zistí, že odplávala do Ameriky, sám nasadne na loď, na ktorej je kapitánom Stephen Bonnet. Ako funguje cestovanie v čase? Kto dokáže prejsť časovou trhlinou a ako? Aké sú riziká cestovania v čase? A tí, ktorí môžu cestovať v čase, prečo sú ochotní všetko riskovať? Len a len pre lásku. Preklad: Zuzana Filadelfi „Výnimočný.” – Minneapolis Star Tribune „Excelentný.” – Rocky Mountain News „Trhák.” – The Wall Street Journal „Vynikajúci román... Nervydrásajúca výprava v čase a priestore plná nezodpovedaných otázok.” – Publishers Weekly