Feynmanova stratená prednáška

Tento brilantný kúsok vysvetľovania fyziky od Richarda Feynmana, k pochopeniu ktorého postačia základné stredoškolské vedomosti a svieža myseľ, ponúka možnosť nahliadnuť do mysle vedca, ktorý nielenže bádal a objavoval, ale taktiež s nákazlivým nadšením hľadal nové, jednoduché a názorné spôsoby vysvetľovania už objaveného. Tým často, bez zložitej matematiky, odhalil nezvyčajnú jednoduchosť a krásu fyzikálnych myšlienok. Prvú časť prednášky s názvom Pohyb planét okolo Slnka zrekonštruoval osobný priateľ a spolupracovník R. Feynmana D. Goodstein so svojou manželkou z nájdených, pomerne nekvalitných, magnetofónových záznamov prednášky a čiernobielych fotografií tabúľ s Feynmanovými nákresmi a vzorcami. Kniha vyšla v niekoľkých prekladoch do rôznych jazykov. Druhú časť prednášky zrekonštruovali mladí slovenskí fyzici RNDr. Jozef Hanč a RNDr. Slavomír Tuleja. O ich kvalitách svedčí aj fakt, že predslov k slovenskému vydaniu Pohybu planét okolo Slnka, ktorý rovnako realizovali títo autori, napísal sám Goodstein, čo vôbec nie je pri vydávaní prekladov zvykom. Máte teda možnosť ako prví na svete začítať sa do Feynmanovho pohľadu na svet mikročastíc. Kniha má názov Rozptyl alfa častíc. O čom je kniha V predslove z roku 1965 k vydaniu kurzu fyziky - Feynmanových prednášok z fyziky - spomína Richard Feynman, že niektoré prednášky neboli do nich zahrnuté. Jednou z nich bola prednáška zo dňa 13. marca 1964 s názvom Pohyb planét okolo Slnka. Hoci Feynman zanechal svoje poznámky s náčrtmi schém, ktoré na prednáške nakreslil na tabule, tieto schémy aj s fotografiami tabúľ sa stratili a zostal len zvukový záznam prednášky, z ktorého nebolo možné túto prednášku plnohodnotne sledovať. Po celých 30 rokov sa myslelo, že táto prednáška je už neodvratne stratená, až v roku 1993 archivárka Judith Goodsteinová našla Feynmanove poznámky a spolu s manželom Davidom - fyzikom, výborným učiteľom, blízkym priateľom a spolupracov­níkom Richarda Feynmana, zrekonštruovali a dopodrobna vysvetlili túto prednášku. Navyše ju doplnili mimoriadne pútavou históriou a ďalšími poznámkami. Ťažiskom knihy je geometrické odvodenie slávnych Keplerových zákonov pohybu planét okolo Slnka bez použitia vyššej matematiky, len pomocou základných poznatkov stredoškolskej geometrie. Odvodenie druhého a tretieho Keplerovho zákona prezentuje Feynman podľa Newtona z jeho unikátneho diela Matematické princípy. Feynman bol udivený tým, že Isaac Newton, ktorý sám objavil diferenciálny a integrálny počet, urobil dôkaz Keplerových zákonov vo svojom diele nie pomocou diferenciálnych rovníc, ale pomocou jednoduchej rovinnej geometrie. Newtonove myšlienky boli totiž vyjadrené v dvoch rečiach klasického vzdelania - v latinčine a v reči euklidovskej geometrie. Dôvod bol jednoduchý. Newton chcel osloviť svojich súčasníkov v reči, ktorej mohli rozumieť. Newtonov dôkaz prvého Keplerovho zákona, tvrdiaceho že planéty sa pohybujú okolo Slnka po elipsách, Feynman nedokázal plne sledovať. Newton v dôkaze využíval príliš špeciálne vlastnosti kužeľosečiek (horúcu tému Newtonových čias), ktoré sa v dnešnej dobe neučia a ktoré Feynman nepoznal. Preto si Feynman, ako hovorí v prednáške, vymyslel v tomto prípade svoj vlastný geometrický dôkaz. V druhej časti prednášky aplikuje Feynman poznatky z pohybu planét na rozptyl alfa častíc. Túto časť D. Goodstein nezrekonštruoval. Cieľom druhej knihy je práve zavŕšiť rekonštrukciu Feynmanovej stratenej prednášky a je pokusom o podrobnú rekonštrukciu druhej časti, týkajúcej sa predovšetkým odvodenia slávneho Rutherfordovho zákona rozptylu nabitých častíc. Slovenský čitateľ má ako prvý na svete možnosť vidieť Feynmanovu prednášku úplnú. Komu je kniha určená Vďaka spomenutým veciam je kniha lahôdkou nielen pre tých, ktorí učia fyziku alebo ich zaujíma fyzika, história fyziky, či filozofia, ale aj pre tých, ktorí holdujú čisto matematike. Vďaka jednoduchosti použitej geometrie a zrozumiteľnosti Feynmanovho, resp. Goodsteinovho výkladu je naviac kniha dostupná každému inteligentnému človeku, pretože k pochopeniu postačujú triviálne stredoškolské vedomosti a svieža myseľ. Hlavná téma knihy - dôkaz zákona elíps - sa v časoch Newtona stal "vodnou priekopou", ktorá oddelila starodávny svet od moderného sveta. Z nášho pohľadu je vyvrcholením vedeckej revolúcie a začiatkom modernej vedy. Okrem svojej mimoriadnej dôležitosti v histórii fyziky, je to nezvratný dôkaz udivujúceho faktu, ktorý uvádzal do pomykova a zarážal všetkých hlbokých mysliteľov od dôb Newtona: príroda sa riadi matematikou. Dielo Isaaca Newtona je jedným z vrcholných činov ľudského ducha, porovnateľným s Beethovenovými symfóniami, Shakespearovými hrami, či Michelangelovou Sixtínskou kaplnkou. Preto knihu Feynmanova stratená prednáška by mal vlastniť a určite si prečítať nielen každý fyzik, či matematik, ale aj ten, kto chce mať znalosti z toho, čo patrí k všeobecnej gramotnosti dnešného človeka.