Kniha Falešné hranice. Příběhy akce „Kámen“ 1948–1951 odkrývá
doposud téměř neznámou nezákonnou činnost Státní bezpečností na
přelomu 40. a 50. let 20. století. Autorka na deseti osobitých
příkladech vypráví příběh účastníků i zákulisí zákeřných zločinů,
které spočívaly v organizování pastí pro předem vytipované oběti,
vyprovokované k útěku z Československa. Státní bezpečnost vymyslela
akci „Kámen“, aby mohla vyslýchat vyhlédnuté osoby na falešných
německých celnicích v domnělých úřadovnách americké vojenské
kontrarozvědky. S usvědčujícími materiály pak byly osoby, které se
domnívaly, že skutečně překročily československou státní hranici,
za nedovolený „přechod hranic“ zatčeny. Nešlo o náhody, nýbrž o
systémové opatření bezpečnostního aparátu, který skrytě porušoval
vlastní zákony. Kvůli upevnění totalitní moci a podchycení
nejrůznějších forem nesouhlasu s nově nastolenými poměry neváhali
příslušníci Státní bezpečnosti používat kriminálních metod. Záměrem
autorky je přiblížit rafinovanost, která se v chápání státně
bezpečnostní práce stávala samozřejmostí. Navzdory faktu, že se
jednalo o nejutajovanější represivní akce komunistického režimu,
odhaluje nové oběti i pachatele, nastiňuje vývoj akce „Kámen“ v
čase i prostoru, dokládá škálu důvodů pro její využití. Bohatá
obrazová příloha je dokladem široké pramenné základny úřední i
soukromé povahy. Dosud nepublikované archivní materiály konfrontuje
s pozdějšími výpověďmi svědků, čímž bylo možné představit uvažování
a postupy tajné policie z období bouřlivého a nepřehledného vývoje
po únoru 1948 ve zcela novém světle.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...