Esperando a Godot (en francés: En attendant Godot), a veces
subtitulada Tragicomedia en dos actos, es una obra perteneciente al
teatro del absurdo, escrita a finales de los anos 1940 por Samuel
Beckett y publicada en 1952 por Éditions de Minuit. Beckett
escribió la obra originalmente en francés, su segunda lengua. La
traducción al inglés fue realizada por el mismo Beckett y publicada
en 1955. La obra se divide en dos actos, y en ambos aparecen dos
vagabundos llamados Vladimir y Estragon que esperan en vano junto a
un camino a un tal Godot, con quien (quizás) tienen alguna cita. El
público nunca llega a saber quién es Godot, o qué tipo de asunto
han de tratar con él. En cada acto, aparecen el cruel Pozzo y su
esclavo Lucky (en inglés, «afortunado»), seguidos de un muchacho
que hace llegar el mensaje a Vladimir y Estragon de que Godot no
vendrá hoy, "pero manana seguro que sí". Esta trama, que
intencionalmente no tiene ningún hecho relevante y es altamente
repetitiva, simboliza el tedio y la carencia de significado de la
vida humana, tema recurrente del existencialismo. Una
interpretación extendida del misteriosamente ausente Godot es que
representa a Dios (en inglés: God), aunque Beckett siempre negó
esto. Beckett afirmó que derivaba de godillot, que en jerga
francesa significa bota. El título podría entonces sugerir que los
personajes están esperando «a la bota».? Como nombre propio, Godot
también puede ser un derivado de diferentes verbos franceses.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...