Erby miest a obcí Liptova

Po prijatí zákona NR SR číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktorý umožnil mestám a obciam používať vlastné symboly, sa začala nová etapa vo vývoji mestskej a obecnej heraldickej tvorby na Slovensku. Pri tvorbe nových symbolov sa vo väčšine prípadov vychádza z pôvodných zachovaných historických pečatí. Záverečnú podobu nového mestského alebo obecného znaku posudzuje a doporučuje Heraldická komisia pri Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, ktorá zároveň vedie Heraldický register Slovenskej republiky. Takmer všetky známe obecné a mestské erby sa väčšinou zachovali len na pečatiach a odtlačkoch pečiatok ako prejavoch administratívnej činnosti príslušnej obce. Erby a pečate sú najcitlivejším prejavom právneho postavenia mesta alebo obce. V erbovej symbolike liptovských obcí prevládajú cirkevné motívy, ale aj symboly vyjadrujúce zamestnanie obyvateľstva ako napríklad baníctvo, pltníctvo, lesníctvo alebo poľnohospodárstvo. Symboly niektorých obcí sú dodnes neznáme, pričom nie každá obec mala svoj znak a na pečatidlách sa objavuje len ich názov, prípadne iniciály názvu. Viaceré liptovské obce v minulosti používali na overovanie svojich písomností pečatidlo susednej obce, prípadne ich overovali súkromným pečatidlom richtára alebo zemianskeho majiteľa. Erby liptovských obcí neboli až donedávna ucelene zmapované a publikované. Väčšinu erbových symbolov obcí Liptova popísal vo svojej práci Slovenské mestské a obecné erby Prof. Jozef Novák. Novoobjavené erby publikoval neskôr PhDr. Emil Kufčák v štúdii Erby liptovských obcí, ktorá vychádzala na pokračovanie v zborníkoch Liptov (č.1, 3 a 4). V Liptovskom múzeu v Ružomberku sa nachádza zbierka prekreslených pečatí liptovských obcí a zbierka pečatidiel, ktoré sú tiež významným zdrojom pre túto problematiku. V Štátnom okresnom archíve v Liptovskom Mikuláši sa nachádza Zbierka pečatí a odtlačkov pečiatok, ktorú začal zhromažďovať PhDr. Emil Kufčák v čase, keď pôsobil ako riaditeľ Štátneho okresného archívu v Liptovskom Mikuláši. V archívnych fondoch okresných súdov v Liptovskom Mikuláši, Liptovskom Hrádku a Ružomberku, Školských inšpektorátov v Liptovskom Mikuláši a Ružomberku, či iných archívnych fondoch, ktoré sú v správe Štátneho okresného archívu v Liptovskom Mikuláši, sa nachádza množstvo písomností s odtlačkami obecných i mestských pečatidiel a pečiatok. Vývoj symbolov obcí a miest územnosprávne patriacich do Liptovskej stolice je zoradený do hesiel, abecedne podľa súčasného názvu. Každé heslo obsahuje rok prvej písomnej zmienky o obci alebo meste, obdobie stavby prvého kostola spolu s vývojom patrocínia, jazykový pôvod a najstaršie tvary pomenovania obce, popis pečatí a odtlačkov pečiatok, spolu s ich grafickým vyobrazením. Prácu vydala Knižnica Gašpara Fejerpátaky-Belopotockého v Liptovskom Mikuláši v roku 2000 pre Združenie Liptov v rámci Svetového stretnutia Liptákov. Druhé vydanie úspešnej príručky Erby obcí miest a obcí Liptova z autorskej dielne PhDr. Petra Víteka, autora viacerých obecných monografií, genealogických a heraldických prác. Kniha na 114 stranách poskytne čitateľovi komplexnú informáciu o vývine znaku mesta, či obce, o prvej písomnej zmienke, patrocíniu miestneho kostola, alebo zmenách v administratívnom začlenení obce v kontexte Liptova ako historického celku. Heslá (133) sú radené abecedne podľa platného úradného názvu a každé heslo je doplnené odkazmi na literatúru. Úvodná kapitola je venovaná vývinu erbu Liptovskej stolice. Prílohu príručky tvoria farebné reprodukcie súčasných erbov miest a obcí, schválených Heraldickou komisiou MV SR a zapísaných v Heraldickom registri SR. Príručka je určená tak pre praktické využitie samosprávy, študentov, vedecké pracoviská, ako aj milovníkov heraldiky a histórie. Rozširuje obzor a vytvára prehľad symbolov samosprávy a