Osmý díl Erbovní mapy nás zavádí na jihozápad Čech, do podhůří
Šumavy. Tudy, přes pásmo hlubokých lesů, procházelo do Čech několik
obchodních stezek, střežených pomezními hrady. Jedním z nich byl
hrad Rýzmberk, jehož zakladatelé, páni z Rýzmberka stáli u zrodu
několika dalších významných hradů této oblasti. Jejich stavební
činnost vyvrcholila v 15. století vybudováním mohutné hradní
pevnosti - Rabí, a též dodnes zachovaného vodního hradu Švihova, po
němž se jedna z rodových větví psala "Švihovští z Rýzmberka".
Starobylé erbovní znamení pánů z Rýzmberka (tři polopruhy v
polceném štítu) mělo v tomto kraji ve svém erbu několik dalších
spřízněných rodů. K nejznámějším z nich patří dosud žijící panský a
hraběcí rod Černínů z Chudenic. Na příkaz krále byly na ochranu
zemských stezek vystavěny mohutné hrady Kašperk a Vimperk a také
strážný hrad Kunžvart. Mezi významné hrady Pošumaví patří též
Velhartice s pozoruhodným hradním mostem. Kromě zmíněných hradů
nalezneme v této mapované krajině velké množství drobných
šlechtických sídel. Jejich stavebníci jsou pomocí svých erbů
představeni v této knize. Další zobrazené erby patří rodům, které z
tohoto území pocházejí. Erbovní mapa je dlouhodobým projektem a
zároveň pokusem zachytit nesmírné bohatství dávných šlechtických
sídel, které zdobily naši zem, i když na některé z nich není zrovna
ideální pohled.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...