Cesta třináctého dílu Erbovní mapy začíná na severním pomezí Čech,
kde se zvedá mohutná silueta hradu a zámku Frýdlant. Po mocných
pánech z Bibrštejna zde vládli Redernové, kteří se aktivně zapojili
do stavovského povstání. Jejich severočeské državy získal po Bílé
hoře Albrecht z Valdštejna. Mocný vojevůdce učinil z Frýdlantu
středisko svého vévodství. Časem se však z tohoto nejistého a
vzdáleného místa přesunul blíž do středu země. S rodem pánů z
Valdštejna je spjato mnoho hradů a zámků v podhůří Krkonoš a v
horním povodí řeky Jizery. (Návarov, Nístějka, Štěpanice, Vranov,
Svijany, Hrubá Skála, Lomnice nad Popelkou, Hostinné, Horní Braná,
Fořt a další). Nalezneme zde též i původní rodové sídlo, hrad
Valdštejn. Jihovýchodně od města Turnova se rozkládá romantická
skalnatá krajina přezdívaná „Český ráj“. Symbolem této oblasti je z
daleka viditelné skalní dvojvěží, zřícenina hradu Trosky. Ve 14.
století jej založili páni z Vartenberka, jejichž sídla jsou
roztroušena po celých severovýchodních Čechách. Jedním z nich býval
též renesanční zámek Hrubý Rohozec, o který větev Vartenberků
přišla po Bílé Hoře. Barokně a pseudoslohově zámek přebudoval
francouzský hraběcí rod Desfours. Jiní Francouzi, knížata Rohanové,
přestavěli do dnešní novogotické podoby nedaleký zámek Sychrov.
Bohaté Frýdlantsko a velkou část Jizerských hor získali po
Valdštejnově násilné smrti v Chebu Gallasové. Jejich nástupci, Clam
– Gallasové hrad i zámek Frýdlant upravili do dnešní klasicistní a
romantické podoby. V tomto dílu Erbovní mapy navštívíme mnoho
dalších zajímavých sídel v horním povodí řek Nisy, Jizery, Labe a
Úpy. Tak ať se Vám na cestě za jejich poznáváním daří!
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...