"Bohuslav Martinů – The Epic of Gilgamesh Bohuslav Martinů – The
Epic of Gilgamesh (Epos o Gilgamešovi), H 351 (1955) Oratorium pro
sóla, smíšený sbor a orchestr na libreto Bohuslava Martinů podle
anglického překladu Reginalda Campbella Thompsona Lucy Crowe –
soprán, Andrew Staples – tenor, Derek Welton – baryton, Jan
Martiník – bas, Simon Callow – vypravěč, Pražský filharmonický sbor
/ Lukáš Vasilek, Česká filharmonie, dirigent Manfred Honeck
„Uvědomil jsem si, že přes ohromný pokrok ... nás otázky, jež jsem
našel v písemnictví národa, který nazýváme primitivním, stále
provázejí. Jsou to otázky přátelství, lásky a smrti. V této básni o
Gilgamešovi se setkáváme s velmi silnou a takřka úzkostně bolestnou
touhou po nalezení odpovědí, které marně hledáme dodnes.“ Poslední
roky vedly Martinů stále více na hlubinu – a také k hlubokým
filosofickým a duchovním textům. Myšlenka na zpracování eposu
starého 4,5 tisíce let zrála ve skladateli celých 15 roků. Při vší
odlišnosti od avantgardy padesátých let zde Martinů přináší hudbu
svrchovaně moderní, přitom však čerpá ze svého intenzivního zájmu o
hudbu barokní i pařížskou školu Notre-Dame. Premiéra díla 23. ledna
1958 v Basileji přinesla skladateli a jeho dílu obrovský úspěch.
Pražské provedení z ledna 2017 s Českou filharmonií a silnou
mezinárodní sestavou sólistů pod taktovkou Manfreda Honecka vrátilo
do života původní anglicky zpívanou verzi díla, vycházející z
překladu Reginalda Campbella Thompsona. Nahrávka díla v jedinečné
konstelaci interpretů přibližuje duchovně hlubokou vrstvu díla
Bohuslava Martinů s neobyčejně silnou emocionalitou. Původní
anglický Gilgameš ve strhující premiérové nahrávce Manfreda Honecka
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...