Epigramy Jozefa Ignáca Bajzu sú prekvapivo aktuálne aj po dvesto
rokoch. Pravda, najprv ich bolo treba odkliať a vyslobodiť z
učebníc. Problém bol napríklad v Bajzovom starom jazyku, vo
výrazovej archaickosti a neraz až amorfnosti. Marián Heveši, ktorý
sa Bajzovmu dielu venuje vyše tridsať rokov, pripravil prísny
výber, epigramy poprekladal, ba v nevyhnutných prípadoch musel
pristúpiť aj k básnickým parafrázam. Texty zapôsobia svojou
samozrejmou intonáciou a básnickou suverenitou, akoby ich Bajza
napísal v dnešných časoch. Jozef Ignác Bajza sa narodil 5. marca
1755 v Predmieri. Študoval teológiu vo Viedni, bol katolícky kňaz,
dokonca aj bratislavský kanonik, no dnes je známy najmä ako
spisovateľ, ktorý mal veľké starosti s dobovou cenzúrou. Napísal
vyše tristo epigramov a prvý slovenský román René mládenca príhody
a skúsenosti. Umrel ako osemdesiatjedenročný 1. decembra 1836 v
Bratislave a pochovaný je v kapitulskej krypte Dómu svätého
Martina. Ukážka z knihy: Nešťastná krajina Nie, nevybrala si tú
pravú z ciest, tá cesta nemôže ju k šťastiu viesť, kde cenia
prachatých a necenia si česť... Dobrý, múdry, mocný Každému z nás
čosi chýba, mávame aj mnohé z chýb. Dobrý človek nemá zlato, múdry
neraz nemá vieru, no a mocný – nemá vtip. Zem je guľatá Vieme, že
Zem je guľatá. Svet sa krúti. A možno práve to nás v kruhu večne
zlostných blúdiť núti. Plešina Vraj plešivá hlava je múdrosť a
sláva. Práve preto asi mnohí papaláši trhajú si vlasy. Blaženej
nule Nevieš nič a nevieš ani to, že nevieš nič. Ako vidím, na veci
už veľa nezmeníš!
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...