Encyklopédia ženy

Každá premárnená príležitosť je stratená: ale sniektorými mužmi onič neprídete. Encyklopédia ženy vychádzala na pokračovanie všesťdesiatych rokoch ajasným a definitívnym spôsobom vysvetľovala všetko, čo by mala žena vedieť. Od výživy po šport, od pravidiel, ako byť bezchybnou paňou domu, až po zásady, ktoré vštepiť deťom. Chýbala (a doteraz chýba) jediná téma: šuška. Opomenutie, ktoré omnohom svedčí, no Amanda vážená univerzitná profesorka na katedre architektúry, päťdesiattriročná Neapolčanka, ktorá má toho veľa na srdci sa to chystá hneď napraviť, porozprávať onej od Apo Z. Valeria Parrella rúca konvencie apredkladá nám fakty: Muži si v skutočnosti nemyslia, že ženy chcú šukať, teda že to chcú pre sex, myslia si, že to robia len pre nich vdanej chvíli. Vyhlásenie slobody pre ženy (a pre tých, ktorí ich milujú), výzva, aby si zobrali, čo chcú, zo všetkých otvorených aj zamknutých komnát svojho života. Valeria Parrella (1974) žije vNeapole. Vydala zbierky poviedok Mucha plus veľryba (Mosca piu balena, 2003), Za prejavenú milosť (Per grazia ricevuta, 2005) aPríliš veľká dôležitosť láske (Troppa importanza all'amore, 2015). Napísala tiež Biele miesto (Lo spazio bianco, 2008), román opredčasne narodených deťoch, podľa ktorého Francesca Comencini nakrútila rovnomenný film, ďalej romány Čas sa učiť (Tempo da imparare, 2014) a Ale aká láska (Ma quale amore, 2010). Venuje sa aj divadlu, je autorka hry Rozsudok (Il verdetto, 2007), Ahoj, chlap (Ciao maschio, 2009) aďalších. Jej diela získali veľa cien aboli preložené do viacerých európskych jazykov. Dosiaľ posledný román Almarina, oučiteľke pracujúcej v nápravno-výchovnom zariadení pre mladistvých, vyšiel vroku 2019. Vedie knižnú rubriku včasopise Grazia aspolupracuje aj sdenníkom Repubblica.