Druhý český prezident Edvard Beneš je českou společností počátku
21. století nazírán rozporuplně. Na jedné straně je vnímám jako
pokračovatel představ T. G. Masaryka, jeho politiky
československého státu jako středu Evropy mezi Východem a Západem,
na druhé straně však v posledních letech převažuje jeho negativní
hodnocení za jeho kontroverzní kroky spojené s Mnichovem roku 1938,
s postoji za druhé světové války, především v jeho otevření cesty
pro nerovnou spolupráci se SSSR, jež ve svým důsledcích vedla k
omezení demokracie, a v neposlední řadě s Benešovým přístupem k
řešení únorové krize roku 1948. V českém povědomí tak Edvard Beneš
vystupuje jako evropský politik, jenž svými postoji otvíral ČSR
nové politické obzory. Spolu s tím se ale stále více objevují
názory, že v klíčových okamžicích zklamal a že jeho činy vedly k
erozi demokracie v letech 1938–1948. Všechny tyto otázky na pozadí
evropské i domácí politiky zkoumá přední francouzský bohemista
Antoine Mares. Ve své knize zvolil příkladný biografický přístup,
jenž odhaluje Edvarda Beneše nejen jako praktického politika, ale i
jako sociologicky uvažujícího teoretika. Předností Maresovy knihy
je odstup, který jako francouzský historik vůči československému
prezidentovi uplatňuje, nadhled nad nacionálně pojímanými problémy.
Kontroverze soudobé české historiografie jsou mu cizí. Na místo
schémat nabízí svébytný pohled, ukotvený v dobových pramenech, jenž
mu ve svém důsledku umožnil sepsat vskutku originální biografii
druhého československého prezidenta.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...