Osmý svazek souborného Jungova díla zahrnuje převážně práce, které
poskytují představu o zásadních poznatcích a podstatných pracovních
hypotézách C. G. Junga. Šest článků pochází z knihy O psychické
energetice a podstatě snů; Jung těmito spisy tehdy zaujal
stanovisko k námitkám proti knize Proměny a symboly libida.
Dokumentoval jimi a rozpracoval svou teorii libida, kterou začal
rozvíjet kolem roku 1912, ale dokončil ji až v roce 1928. Mezitím
se ve stati „Pokus o předvedení analytické teorie“ vypořádal s
Freudovými psychoanalytickými koncepty a zřetelně načrtl své
vlastní zkušenosti a myšlenky. Všechny tyto práce tvoří vlastně
předpoklad pro pochopení analytické čili komplexní psychologie.
Pokud jde o teorii poznání, autorovo stanovisko poznáme především z
„Teoretických úvah o podstatě psychična“. V této stati se zkoumaly
pojmy „vědomí“ a „nevědomí“ v jejich historickém vývoji a v
souvislosti s pojmem instinktu. „Synchronicita jako princip
nepříčinných souvislostí“ je do tohoto svazku přibrána proto, že v
ní jde o instinktivně, potažmo archetypálně podmíněné souvislosti,
které nelze uchopit principem kauzality. Jde spíše o koincidence co
do smyslu, které připojují k vědeckému chápání novou dimenzi. Nauka
o synchronicitě prokazuje souvislosti mezi poznatky moderní fyziky
a poznatky analytické psychologie v dosud málo prozkoumané a těžko
přístupné mezní oblasti reality. Teoretickými koncepty se z
empirického stanoviska zabývají kratší práce o světonázoru,
skutečnosti a nadskutečnosti, duchu a životě, ba o víře v duchy. I
to vše se autor pokouší fenomenologicky pojmout, aby to
psychologicky prozkoumal. Kolem těchto tři hlavních spisů se
seskupuji příspěvky tohoto svazku, které k nim tematicky náleží,
jde zejména o kapitoly z knih O kořenech vědomi a Skutečnost duše a
z knihy Duševní problémy současnosti.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...