Antoine Pevsner (1886 Bělorusko – 1962 Paříž) položil roku 1919
spolu s bratrem Naumem Gabo základy nového umění usilujícího
skoncovat s tradiční estetikou kompaktní hmoty, kterou nahrazuje
estetikou prázdného prostoru a členěnou hloubkou prostoru. Objem
hmoty a objem prostoru považoval za dva rozdílné, konkrétně
měřitelné materiály, s nimiž je třeba sochařsky pracovat. Světlo
hraje v sochařství tutéž roli jako barva v malířství. Odmítl
statickou skulpturu ve prospěch dynamického umění; jeho abstraktní
plastiky evokují pocit prorůstání hmoty do prostoru a vířivý pohyb.
Realistický manifest, který oba bratři v roce 1920 vylepili na
moskevské zdi hlásal, že forma má být cele kontrolovaná, a tedy
„konstruovaná“. Konstruktivisty, kterými byli vedle bratrů
Pevsnerových např. Vladimir Taltin nebo László Moholy-Nagy, spojuje
víra v to, že skulptura je jednou z výrazových možností jakéhosi
totálního umění, které se vyznačuje humanistickým posláním a
zahrnuje různé sféry od užitého umění přes malířství, reliéf,
monumentálně dekorativní díla a architekturu až po urbanismus.
Korespondence s bratrem Naumem Gabem zrcadlí nejen Pevsnerovi
tvůrčí záměry a názory, ale samozřejmě i vzpomínky na Rusko i na
pařížskou uměleckou scénu . Kniha je doplněna o jeden z posledních,
zásadních, rozhovorů s Antoinem Pevsnerem a o vzpomínku třetího
bratra Alexeje.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...