Divadelné letopisy mesta Cassa, Caschau, Kassa, Košice

V prvom vydaní knihy sa autor sústredil na počiatky nemeckého a maďarského divadla v meste (1557 – 1918), na vznik československého štátu a na formovanie základov slovenského profesionálneho divadla v partnerstve s českým divadlom (1918 - 1938). Od stredoveku po rok 1945 sleduje významné udalosti v histórii mesta, ale aj historické premeny v európskom rámci. V historickom a spoločenskom vývine sa kontakty nemeckého, maďarského, českého a slovenského divadla vyrovnávali s viacerými obmedzeniami a problémami. Každé spomedzi nich sledovalo svoje záujmy a vlastné národné priority, ktoré často prevyšovali umelecké ambície. Na tomto stave sa podieľali obyvatelia mesta, ktorí uprednostňovali svoj aktuálny národný status. Na počiatku v rakúsko-uhorskom, po vyrovnaní v uhorskom formáte, no ani v potrianonskej úprave územného usporiadania štátov sa priority vo svojej podstate zásadne nezmenili. V lokálnych pomeroch išlo o to, aby na počiatku dve, neskôr tri národné spoločnosti mohli spoločne využívať divadelný dom v meste s dohodnutým domácim poriadkom. Týmto spôsobom sa formovala multikultúrna koexistencia, nie ako potreba, ale nutnosť. Autor Divadelných letopisov v ich rozšírenom vydaní na roky 1945 - 2017 rekonštruuje a interpretuje proces profilovania slovenského profesionálneho divadla, jeho udomácnenie sa v meste, ktoré sa vrátilo na geopolitickú mapu predvojnovej ČSR. V podmienkach, aké sa utvárali pre kultúru v Československej republike, bez niekdajších obštrukcií a zápasov o holú existenciu, nastal čas budovať divadlo výlučne v medziach vlastnej autonómie v tých priestoroch, v ktorých sa predtým delili o miesto pod reflektormi tri divadelné kultúry. Teraz divadlo sa namiesto konfrontácie národných azimutov konfrontovalo s vlastnou tvorivou schopnosťou, ale aj s tým, v akom stave zanechal interiér divadla jeho posledný správca. Autor sleduje sedemdesiat rokov slovenského profesionálneho divadla v troch vývinových fázach podobnou metodikou, akou rekonštruoval predchádzajúcu štvorstoročnú históriu. Autorove reflexie sú paralelne porovnávané hodnoteniami iných kritikov, ktoré sa publikovali vo výročných publikáciách divadla. Povojnový spoločenský pohyb poznamenali dramaturgickú orientáciu divadla, ale aj vnútorné pohyby v jeho umeleckom organizme, ktorý reagoval na vplyvy a udalosti vyvolané väzbami vyplývajúcimi z impulzov a nariadení dobovej kultúrnej politiky. Týmto zámerom sa napĺňa autorovo rozhodnutie otvoriť trinástu komnatu košického divadla. Ponúka s týmto zámerom možnosť čitateľovi nahliadnuť aj do svojho privátneho trezoru, pozrieť sa na „svet pseudokonkrétnosti ako na šerosvit pravdy a klamu“.