Publikácia je lingvistickým príspevkom do širokej
interdisciplinárnej diskusie o diskriminácii. Diskriminačná
inštrumentalizácia jazyka znamená používanie jazyka ako nástroja a
prostriedku diskriminácie, ale aj jeho zneužívanie ako
diskriminačného dôvodu. Základnou otázkou výskumu bolo, ako sa
jazyk, resp. jazyková komunikácia podieľa na tvorení
diskriminačných vzťahov a vo všeobecnosti na tvorení diskriminácie
ako sociálnej reality. Cieľom výskumu bolo na textových materiáloch
rôzneho druhu demonštrovať inštrumentalizáciu jazyka vo vybraných
spoločenských oblastiach (komerčná, mediálna, politická) a vzťahoch
(interindividuálna, inštitucionálna, resp. systémová, kultúrna).
Výskum diskriminačnej inštrumentalizácie jazyka bol realizovaný
prostredníctvom metód kritickej diskurznej analýzy. Z
metodologického hľadiska sa v skúmanej otázke (Ako sa jazyk podieľa
na tvorbe diskriminácie?) uplatňuje komunikačno-pragmatický
prístup, pretože jazyk a jazykovú komunikácia je chápaná ako spôsob
dosahovania istých cieľov používateľov jazyka v jazykovej
interakcii, v istom kontexte. Text je rozdelený do šiestich
kapitol, ktoré tematizujú jazykovú diskrimináciu z teoretického aj
interpretačného hľadiska. Teoretické časti (kap. 1 a 2) slúžia na
sumarizovanie poznatkov o diskriminácii z iných vedeckých
disciplín, pričom tieto poznatky poslúžili na ďalšie rozčlenenie
analytických častí podľa spôsobu prejavovania sa diskriminácie (v
rovine poškodzujúceho rozlišovania – kap. 3, v rovine nerovného
zaobchádzania – kap. 4 a v rovine znevýhodňovania – kap. 5). V
kapitole 6 nazeráme na diskriminačnú inštrumentalizáciu jazyka aj z
egolingvistického hľadiska.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...