Sborník obsahuje referáty z 3. ročníku konferencí o italských
operách v Čechách v 18. století, které organizovaly Kabinet hudební
historie EÚ AV ČR, Centrum barokní kultury v Českém Krumlově a
Mozartova obec, v této souvislosti s novodobou premiérou pražské
opery Antonia Boroniho (1738?1792) z roku 1768 na námět
karthaginské královny Didony. Konference se konala 16.?17. 9. 2017
pod názvem Didone jako operní inspirace v Českém Krumlově. Reinhard
Strohm (univerzita v Oxfordu a Vídni) ji zahájil referátem o
rituálech a jejich sekularizované podobě v operních scénách,
Manfred Hermann Schmid (univerzita v Tübingen a v Mnichově)
porovnal zhudebnění závěrečné sebevražedné scény Didony v různých
operách 18. století. Andrea Chegai (Universita La Sapienza v Římě)
analyzoval nuance v různém profilování osobnosti kartaginské
královny v italské operní tvorbě let 1726?1749 a Antonella D’Ovidio
(Universita ve Florencii) se soustředila na zhudebnění Didony
Niccolo Jommellim. T. Volek konfrontoval rozporuplný vztah
estetické normy operního druhu dramma per musica a požadavku
šťastného konce („lieto fine“) zhudebněného příběhu. M. Jonášová
referovala o Boroniho Didoně, zvláště o árii Ah non lasciarmi, no
ve srovnání zhudebnění Mozartova, Guglielmova a Perezova. Wolfgang
Hochstein (Hochschule für Musik Hamburk) pojednal Didonu ve dvou
zhudebněních Hasseho a teatroložka Andrea Sommer-Mathis
(Österreichische Akademie der Wissenschaften ve Vídni) dokumenty o
uvedení „intermezza musicale“ La fuga d’Enea 1729 ve vídeňském
Kärtnertortheater.
Vývoj ceny
Aktuálna Ø cena knihy Didone come soggetto nel dramma per musi je 21,59 €
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...