Maxim Gorkij (1868 – 1936) bol romantik a idealista. Možno to bolo
zapríčinené tým, že od malička vyrastal v prostredí hodnom jeho
pseudonymu – v prostredí s maximálne horkou príchuťou. „V detstve,“
píše Gorkij, „si sám seba predstavujem ako úľ, do ktorého rozliční
jednoduchí, všední ľudia ako včely znášali med svojich vedomostí a
myšlienok o živote a obohacovali moju dušu – kto čím mohol. Ten med
bol často špinavý a trpký, ale každé poznanie je predsa len med.“
Áno, dôležité však je, čo z tohto poznania si človek vie vybrať,
spracovať, urobiť z toho správne závery, k čomu sa prikloniť. Na
prvý pohľad to, čo sa Gorkému vybavuje v pamäti, je peklo. Život
dieťaťa vo svete násilia, despotizmu, primitivizmu, tmárstva,
nenávisti, krutosti sa ani inak ako peklom nazvať nedá. Gorkého
Detstvo (1913) poukazuje ešte na jeden dôležitý fakt zo
spisovateľovho života. Napriek pekelnej atmosfére v dedovom dome
mal Gorkij jedno veľké šťastie: šťastie na talentovaných
rozprávačov. Zrejme tu sú korene jeho rozprávačského majstrovstva.
Možno aj vďaka tomu kniha, v ktorej je tam veľa násilia, krutosti,
ponižovania a nenávisti, v konečnom dôsledku zanecháva v čitateľovi
radostný pocit.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...