Spoločensko-kritický román Demokrati (1934 – 1938) je
najrozsiahlejšia próza spisovateľa, básnika a prekladateľa Janka
Jesenského. Na príbehu nerovného ľúbostného vzťahu medzi mladým
okresným úradníkom doktorom Landíkom a kuchárkou Hankou autor
zobrazuje spoločenské vzťahy a politickú situáciu v malom
slovenskom meste tridsiatych rokov 20. storočia. Zarážajúco
aktuálna epicko-satirická analýza parlamentnej demokracie z pera
jej principiálneho obhajcu je jedným z najsilnejších diel
slovenskej literatúry. Janko Jesenský sa narodil 30. 12. 1874 v
Turčianskom sv. Martine ako potomok šľachtického rodu Jesenských s
predikátom z Horného Jasena. Po ukončení právnických štúdií a
zložení advokátskej skúšky si v roku 1905 založil v Bánovciach nad
Bebravou samostatnú advokátsku prax. Po vypuknutí prvej svetovej
vojny narukoval k trenčianskemu pluku, no čoskoro ho ako „pansláva“
uväznili a v roku 1915 prevelili na ruský front. Krátko nato
prebehol, pripojil sa k československým légiám a neskôr sa
zúčastnil na bojoch proti boľševikom aj na legendárnej „sibírskej
anabáze“. Stal sa podpredsedom Československej národnej rady a
svoje literárne schopnosti osvedčil aj prácou na slovenskej prílohe
vojenského časopisu Čechoslovan. Po skončení vojny sa v roku 1919
vrátil do ČSR a aktívne sa zapojil do politického života i
literárneho života novej republiky. Dvakrát zastával funkciu
župana, roku 1929 sa stal viceprezidentom krajinského úradu. V tom
čase publikoval množstvo neobyčajne populárnych humoresiek, noviel
a poviedok. V rokoch 1930 – 1939 bol predsedom Spolku slovenských
spisovateľov. Svoj ostrý nesúhlas s rozbitím Československej
republiky vyjadril podpisom protestného memoranda, ktoré 14. marca
1939 odoslali bývalí legionári poslancom Slovenského snemu. Na
existenciu Slovenského štátu potom reagoval sériou politických
básní a pamfletov, ktoré sa po ilegálnom vyvezení do Londýna stali
súčasťou Československého vysielania BBC a neskôr vyšli knižne pod
názvom Na zlobu dňa. Janko Jesenský zomrel 27. 12. 1945 v
Bratislave.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...