Polybios patří spolu s Hérodotem a Thúkydidem do velké trojice
starořeckých historiků. Žil v době římské expanze a ač byl Řek
tělem i smyšlením, přijal její ideologii a světovládné ambince.
Politicky se angažoval ve vedení achajského spolku a po záboru
Řecka Římem r. 168 intervenoval ve prospěch mnoha krajanů, čímž si
vysloužil všeobecnou vděčnost. Literárně se věnoval dějepisectví, v
němž si za cíl zvolil objasnění římské hegemonie a jejich příčin.
Ve svém hlavním díle Historiai (Dějiny) skládajícím se z 40 knih
vylíčil dějiny své doby od počátku druhé války punské až po dobytí
Kartága, tj. období let 220 – 144 př. Kr. Z tohoto díla se
dochovala v úplnosti první pětice knih, ostatní pak ve výtazích. V
dějinách dějepisného žánru je Polybios typem pragmatického
historika, jenž své dílo založil na osobní zkušenosti a události
zaznamenával nezkresleně, podle pravdy. Smyslem historie podle něj
není zábava, ale poznání a pochopení minulosti a poučení pro
budoucnost. Historik má hledat souvislosti mezi událostmi a zkoumat
jejich motivya příčiny. Polybios odvozuje osud státu těsně od
podoby a konstrukce jeho ústavy, a právě v římské ústavě,
kombinující monarchické, demokratické a aristokratické prvky,
shledával základ mocenských úspěchů a perspektivu. Pro svůj postřeh
a analytickou hloubku se Polybios stal prototypem moderního pojetí
historiografie, jeho politické teorie nalezly ohlas u renesančních
a novověkých myslitelů. Dějiny vycházejí poprvé v českém překladu.
Přeložil, předmluvou, poznámkami a rejstříkem opatřil Univ. prof.
PhDr. Pavel Oliva, DrSc.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...