Človek nie je ani zďaleka najrýchlejším tvorom planéty, ale je taký
vytrvalý, že na dlhé vzdialenosti dokáže iné druhy uštvať. Behanie
bolo v minulosti našou evolučnou výhodou a dodnes je pre mnohých
záľubou. Ako ukazuje autor knihy, dejiny behania sú plné
fascinujúcich príbehov, ale aj mýtov. Napríklad v skutočnosti
neexistuje žiaden presvedčivý dôkaz, že by grécky vojak Feidippides
po dobehnutí z Maratónu do Atén od vyčerpania zomrel. Bol to
profesionál, akých bolo v minulosti mnoho, behali dokonca aj
starovekí králi a faraóni. Zatiaľ čo v starom Grécku muži aj ženy
behávali nahí, v dvadsiatom storočí ženy museli bojovať ešte aj za
to, aby mohli behávať maratóny. Rozprávanie knihy sa klenie od
pradávnych čias až po súčasné masové behanie. Hovorí o
mezopotámskom kráľovi žijúcom pred štyrmi tisícmi rokov, ktorý
dokázal prebehnúť stovky kilometrov, Vikingoch pretekajúcich sa so
zvieratami, behajúcich nudistoch, mníchoch, bežcoch behajúcich
pospiatky, inkských profesionálnych bežcoch, ale trebárs aj o
Emilovi Zátopkovi a podivnostiach behania v komunistickom bloku.
Najviac zachovaných prameňov máme z posledných dvoch storočí, ktoré
tvoria najväčšiu časť knihy. Autor napríklad vysvetľuje, prečo boli
pred vyše polstoročím Švédi „Keňanmi” svojej doby a skúma hranice
ľudských výkonov, ktoré sa výrazne posunuli najmä v minulom
storočí. V tom našom zrejme uvídíme oveľa menej rekordov, ale o to
viac bežcov.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...