Kniha představuje poprvé v ucelené podobě vývoj nejvýznamnějších
humanitních oborů na Německé univerzitě v Praze v období první
republiky a za německé okupace. Na základě archivních materiálů,
odborné literatury a interpretace dobových textů historiků,
germanistů a slavistů působících na univerzitě zkoumá autor dějiny
těchto oborů v kontextu vědeckého, politického a kulturního vývoje
českých zemí v první polovině dvacátého století i v rámci vývoje
této vrcholné vědecké a kulturní instituce Němců v českých zemích.
Kniha se tedy hlásí k široce pojatým dějinám vědy, které si všímají
nejenom institucionální a personální stránky vývoje jednotlivých
oborů, ale i jejich tematických a metodologických proměn v širších
historických souvislostech. Tyto výzkumy vedou k závěru, že již od
poloviny třicátých let nabýval na univerzitě na významu
nacionalistický a nedemokratický model vědy a jejích širších
společenských úkolů, zatímco slavistika, která byla zaměřena na
česko-německou spolupráci a reprezentovala spíše otevřené pojetí
sudetoněmectví, se dostávala do stále větší defenzivy. Vývoj po
září 1938, respektive po březnu 1939, kdy se Německá univerzita v
Praze stala součástí říšskoněmeckého vysokoškolského systému, byl
tak v nemalé míře předznamenán již v předchozích letech. Právě
období let 1938?1945 je věnována druhá část knihy, zkoumající
především otázku institucionálních, personálních i tematických a
metodologických kontinuit a diskontintinuit v jednotlivých oborech.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...