Když vyšla novela Daleko od stromu poprvé v exilovém nakladatelství
Index v roce 1986, získala za ni Zuzana Brabcová historicky první
Cenu Jiřího Ortena. Když vyšla poprvé oficiálně v Česku v roce
1991, odsunul ji tehdejší zájem o velká jména zakázaných autorů
poněkud stranou. Teprve její další pozoruhodné knihy vedly čtenáře
zpět k prvotině. Z dnešního pohledu se ukazuje, že tato próza zrála
jako dobré víno a že v produkci 90. let vyčnívá možná stejně
výrazně jako Sestra Jáchyma Topola. Pod básnivým povrchem se tu
skrývá zcela moderní buildungsroman – román o dospívání, zrání a
vstupu do světa dospělých, v němž už máme svůj úděl nést sami.
Tímto světem je ovšem normalizace sedmdesátých let a vypravěčka
románu není tím, kdo by představám této éry odpovídal. Čteme příběh
o hledání cesty touto dobou, který je protipólem soudobých
nostalgických obrazů – vypravěččina cesta do časů dětství a mládí
je vynucenou zastávkou u brány, kde se otevírá nitro temnoty.
Daleko od stromu je zpovědí o hledání sebe sama v labyrintu, který
si nevybrala. Zpovědí nesmírně imaginativní, v níž jazyk není
pouhým komunikačním nástrojem – hraje i podtóny, kterým jsme u
dnešních rychle psaných vyprávění už odvykli. Je to próza jakoby
starosvětsky ručně psaná – jakmile se čtenář začte, ponoří se do
hlubin, v nichž vypravěčský proud nese vše, co přišlo do cesty. A
tento zdánlivě chaotický tok postupně krystalizuje do sevřeného
obrazu, který bere dech.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...