Čím horšie, tým lepšie

Všelijako sa dá listovať v dobe, ktorú sme všetci spoločne, v tejto malebnej krajine na hornom výbežku Karpatskej kotliny, prežili. Môžete si prechádzať sedem rokov staré noviny, keď sa vám chce. Alebo sa ňúrať v grafoch a štatistikách, ak máte dojem, že váš život nie je dostatočne nudný. Ale nič z toho tak dokonale a autenticky nezachytí tú tupotu, ktorou sme boli obklopení, ako vtipy, na ktorých sme sa po celý čas priebežne smiali. Všetky tie postavičky a ich tragikomické prúsery, ktoré sa nám tu, slovami klasika, trtošili a pregrciavali, vystihne jednoduchý vtip oveľa lepšie, než komplikovaná analýza. Cynická obluda ich za prvých sedem rokov svojej existencie spravila viac ako tritisíc. Z nich jej autor starostlivo vybral štyri stovky tých najlepších, najobľúbenejších, najvýstižnejších a tých, ktoré najviac pobúrili Andrej Danka. Roztriedil ich tematicky do desiatich kapitol podľa toho, ktorým z fenoménov sa zaoberali od Fica, cez historky z krajiny potácajúcej sa medzi Ruskom a civilizáciou, kresťanského boja za návrat do stredoveku, vzostup náckov, trápenia komickej opozície, figúrky viac smiešne než vtipné, až po šport a dejiny mafiánskeho štátu. Ku každej z nich napísal krátku esej a vy tak do rúk dostávate dokonalú kroniku siedmich rokov, kde je všetko podstatné namiesto zdĺhavých omáčok vyrozprávané údernými pointami v stručných bublinkách. Históriu siedmich rokov Slovenska, jeho obyvateľov, okolitého sveta aj vás samých, nad ktorou by objektívne možno bolo treba skôr zaplakať, ale v takto spracovanej podobe sa budete v prvom rade kráľovsky baviť.