Chuť domova

Chuť domova je dojímavý príbeh o strate, nádeji a sile nových začiatkov. Fliss po matkinej smrti objaví rodinu, o ktorej nikdy netušila, a vydá sa na anglický vidiek s jediným cieľom, nájsť blízkych, kým nie je neskoro. Na starej farme odhaľuje tajomstvá minulosti aj city, ktorým sa dlho bránila. Román britskej autorky Heidi Swain je nežným rozprávaním o domove, ktorý nemusí byť miesto, ale pocit, že sme konečne tam, kam patríme. Ukážka: Okamžite som bola pri ňom a objala ho. Silno si ma pritisol a ja som ho pobozkala. Dychtivým bozkom, ktorý mi opätoval so stonaním, aké som uňho ešte nepočula. Telo som k nemu pritlačila ešte viac. Ako jeden sme zakopli a môj chrbát sa dotkol balíkov slamy. Eliot ma bez námahy zdvihol na stoh. Prešla som mu prstami po hrudi, zatiaľ čo jeho ruky ma držali za tvár, a on sa opäť celým telom posunul bližšie a vkĺzol mi medzi nohy. Naše bozky boli drsné a vzrušujúce a môj chrbát sa v reakcii na ne prehýbal. Nohy som mu pevne obopla okolo pása a naliehavo som si ho pritiahla bližšie k sebe. Koža jeho bundy medzi nami bola tvrdá – aspoň myslím, že to bola bunda... Len na krátky okamih sa opäť odtiahol a naše oči sa stretli. Trochu som uvoľnila stisk a on sa usmial, jeho dych bol rovnako ťažký a rýchly ako môj. Na tých pár sekúnd sme poľavili v ostražitosti a uvoľnili sme zábrany. V tom krátkom okamihu sme si dovolili zložiť masky. Priznali sme si, čo cítime. Keby sa neodtiahol, určite by som nedokázala prestať. Ale on to urobil... „Panebože, Eliot,“ zalapala som po dychu. „Prepáč. To bolo šialené!“ Pustil ma a ja som zoskočila zo stohu. Tvár mi planula omamnou zmesou túžby, šoku a hanby. „A ja som si pritom myslel,“ povedal s úsmevom, „že to bolo úplne dokonalé.“ Mal pravdu. Bolo to dokonalé, ale vzhľadom na to, že sme si sľúbili, že to nedovolíme, bolo to aj zakázané. „Vieš, ako to myslím,“ povedala som a cítila, ako mi srdce bije ešte rýchlejšie než počas behu. „Nemala som to urobiť. Netuším, čo to do mňa vošlo.“ Eliot sa na mňa pozrel a mierne naklonil hlavu. „No,“ pousmial sa a napravil si bundu, „budú za tým pravdepodobne dve možnosti. Buď si konečne podľahla mojim neuveriteľne mužným črtám, alebo to bolo číre uvoľnenie z toho, že tvoj skvelý nápad konečne dostal zelenú.“ Neudržala som sa a vyprskla od smiechu – z čistej úľavy, že to celé dokázal zľahčiť. „Alebo aj oboje,“ pokračoval, akoby uvažoval nad zložitým fyzikálnym javom. „Mne je to jedno. V každom prípade to bol parádny bozk.“ „To áno,“ vydýchla som zachrípnutým hlasom. „Bol.“ Bol ešte lepší, než som si ho vo svojej fantázii predstavovala – a to som si ho predstavovala často. „Ale,“ dodal, „asi by sme to nemali zopakovať...“ Bolo to bolestivé, ale mala som rovnaký názor. „Určite nie,“ prikývla som. „Bola to len taká výnimočná chvíľková slabosť. Porušenie nášho sľubu, že svoje city budeme držať na uzde.“ „Tvoja slabosť,“ podpichol ma. „Ja som len tak stál, keď ty si...“ „No dovoľ,“ skočila som mu do reči. „Veď si mi to opätoval.“ „Bolo by neslušné, keby som to neurobil.“ Tým sa vôbec nevytvára odstup od toho, čo sa práve stalo. Bolo to príliš koketné. „No, to je jedno,“ pokračovala som a pokúšala sa urobiť hrubú čiaru. „Ako si povedal, bola to spontánna reakcia na to, že môj nápad dostal zelenú.“ „Áno, tak to pravdepodobne bolo.“ Chvíľu sme stáli v tichu a potom opäť urobil krok ku mne. „Ale ide o to,“ začal, „že som premýšľal o našej dohode a nie som si istý...“ „Fliss?“ ozval sa dedkov hlas z dvora a my sme sa od seba odtrhli. „Áno,“ ozvala som sa. Môj hlas znel prekvapivo normálne vzhľadom na to, čo sa práve stalo. „Som tu. Už idem.“ Eliot sa usmial a ja som presne vedela, na čo myslí. „Mal by som ísť,“ povedal a zamieril k dverám stodoly. „Volajú ma do práce. Ale som rád, že som ti dnes aspoň trochu pomohol.“ Zaujímalo ma, či tým myslel úlohu sprostredkovateľa medzi mnou a dedkom – ktorá sa napokon ukázala ako zbytočná –, alebo svoju druhú „úlohu“: byť ochotným príjemcom mojich náhle prebudených vášní. A chcela som vedieť aj to, čo presne chcel povedať o našej dohode, ktorú si zrejme rozmyslel... „Povedal ti to?“ spýtal sa starý otec a vošiel do stodoly. „Povedal ti, že som si to rozmyslel?“ „Áno, dedko,“ povedala som a ponáhľala som sa ho objať. „A ja som taká nadšená. Tento projekt naozaj zviditeľní farmu Fenview.“ Silno ma objal späť a ja som pocítila čistú radosť. „Stále však nie som úplne presvedčený o tom, aby si do toho dávala vlastné peniaze,“ dodal, keď sme sa od seba odtiahli. „Poďme späť do domu,“ navrhla som, „a môžeme si to všetko poriadne vysvetliť.“ „Uvidíme sa neskôr,“ povedal Eliot. „A nie že by sa ma to týkalo, ale myslím si, že si sa rozhodol správne, Bill. Fliss je veľmi ambiciózna a vášnivá žena – určite to dotiahne do úspešného konca.“ „To máš pravdu, chlapče,“ súhlasil starý otec. „Je ako tie ríbezle, ktoré milujem,“ žmurkol Eliot, keď si natiahol rukavice. „Navonok je jemná, ale vnútri má poriadnu silu.“