Budovy bankovních domů a spořitelen zastupují v téměř každém českém
městě architektonickou vrstvu, která dnes zpřítomňuje chaotické a
hořko-sladkými emocemi prodchnuté období transformace společnosti
po pádu totalitního režimu a budování nového demokratického státu v
režii Václava Havla a Václava Klause. Největší z nich, které
vznikly rozpadem Státní banky československé, ovšem svými
většinovými podíly zůstaly strategicky ve vlastnictví státu,
sehrály klíčovou roli v procesu privatizace a staly se tak
symbolickými monumenty etapy později označované jako tzv. bankovní
socialismus. Kniha přináší příběhy 23 vybraných bankovních domů,
které odrážejí specifický regionální kolorit a osobní přístup
jejich architektů. Poodhaluje, jaké významy utvářejí jejich křehkou
postmoderní identitu, která byla obecně spojována s příslibem
nového životního stylu charakteristického pro západní společnost
formující se od konce sedmdesátých let 20. století. Jednotlivé
eseje o bankovních domech vznikaly převážně na bázi osobních
rozhovorů s architekty a jsou doprovázeny bohatou architektonickou
dokumentací, především velkým množstvím dobových fotografií,
dokládajících původní reprezentativní podobu těchto staveb, která
je dnes již většinou nenávratně ztracena pod nánosy rekonstrukcí.
Dobový kontext v knize dotvářejí umělecky pojaté vizuální koláže.
Ty jsou sestavené ze zahraničních katalogů prezentujících
kancelářské interiérové produkty a rovněž z reklam, které se tehdy
objevovaly v západních architektonických časopisech a měly tak
značný vliv na utváření představ zdejších architektů o podobě
firemní image. Kniha tak nastavuje některé paralely mezi budováním
reprezentativní identity velkých polostátních bankovních institucí
a identity nového demokratického státu a obecně tak rekonstruuje
scénografii společensko-politické transformace, jejích ideálů a
jejích mýtů.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...