Rabín Chatam Sofer je dnes súčasťou multikultúrneho panteónu
osobností Bratislavy. Po desiatkach rokov zabudnutia v podzemnej
hrobke pri Tuneli sa dočkal poštovej známky, pamätnej striebornej
mince, uličky s názvom Sóferove schody ako aj po ňom pomenovanej
zastávky MHD. Dopravné značenie, ktoré víta návštevníkov pri
vstupoch do mesta, upozorňuje na unikátny areál, kde je pochovaný
spolu s ďalšími významnými bratislavskými rabínmi a učencami. Kto
bol Chatam Sofer? Vlastným menom Moše Schreiber (1762 – 1839) patrí
k najväčším duchovným autoritám tradičného judaizmu. Počas života
bol označovaný titulom „gaon“ (génius), čo poukazovalo na jeho
brilantné intelektuálne schopnosti a rozsiahle vedomosti Tóry a
židovského zákona. Dôležitou činnosťou hlavného bratislavského
rabína Chatama Sofera bolo pôsobenie na čele Prešporskej ješivy.
Ako roš ješiva ju pozdvihol na špičkovú úroveň a vo svojej dobe
patrila k najprominentnejším vzdelávacím inštitúciám v židovskom
svete. Za tri desaťročia jeho pôsobenia vychoval novú generáciu
študentov – rabínov, ktorí jeho učenie šírili po celom svete. Iba v
samotnom Uhorsku bolo asi sto rabinátov obsadených jeho žiakmi.
Uplynulo viac ako 20 rokov od slávnostného otvorenia Pamätníka
Chatama Sofera. Židovská komunita aj bratislavská verejnosť tak
môže obdivovať moderný objekt, ktorý rešpektuje prísne náboženské
tradície judaizmu. Kniha prezentuje rôzne pohľady na zničenie,
obnovu, súčasnú prevádzku pamätníka, prináša autentické spomienky,
v ktorých priami aktéri hovoria o úspechoch, ale aj problémoch
stavby.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...